Rim 6, 19-23, Lk 12, 49-53

Je až prekvapujúce a nepochopiteľné ako sa vieme deliť.

Preto, že niekto je ľavák a iný pravák, má inú farbu pokožky, je Slovák, alebo Maďar... A zasa vidíme ako ľahko sa vieme zjednotiť – napríklad aj napriek tomu čo nás delilo. Vidíme to na štadiónoch; úplne neznámi ľudia sa objímajú, spolu tešia, lebo fandia jednému klubu a tých druhých nenávidia.

Rád by som tomu prišiel „na kĺb“. Možno niekto múdry na to príde a možno je to aj niekde popísané. A iste začínajú archetypmi – to je, nájdu pôvod toho v časoch, keď sme ešte žili v divočine.

Dnešné evanjelium to popisuje aj keď neanalyzuje. Ježiš hovorí, že bude rozdelenie aj pre evanjelium – niektorí ho prijmú a tí čo ho odmietnu budú proti ním bojovať.

Sv. Pavol to aj čiastočne analyzuje: Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní čo do spravodlivosti (– neslúžili ste spravodlivosti). A aký úžitok ste mali vtedy z toho, za čo sa teraz hanbíte? Veď koniec toho všetkého je smrť! Vyjadruje sa k rozdeľovaniu ako k otroctvu vášni, sebectva. Hovorí, že takí nemáme byť: Ale teraz, keď ste oslobodení od hriechu a stali ste sa Božími služobníkmi, máte z toho úžitok na posvätenie a nakoniec večný život. Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

Vnímame skutočnosť delenia i zjednocovania. Nebojme sa delenia pre „oheň evanjelia“. Tento „oheň“ môže spáliť v nás „otroctvo hriechu“ a často i mosty rozdelenia.

Turzovka, Podvysoká, 24.10.2019