Rim 6, 12-18, Lk 12, 39-48 

Aj keď sú počas dňa rekordné teploty, rána sú už dosť chladné.

Naznačujú príchod chladných dní. Na ceste do kostola budem opäť vidieť vo veľkých mrazoch pootvorené okna aut, aby vodiči (v ostatnom čase ešte viac vodičky) vypúšťali smrtonosný dym cigariet. A na uliciach bude vidno pred obchodmi (rád by som bol, aby to nebolo tak ako minulé zimy) od chladu trasúce sa predavačky vťahujúce do pľúc „slastný dym“ cigariet. Toľko obiet pre ničenie zdravia. „Čo sme to za ľudia?“ – napadá mi refrén známej piesne.

Všimnime si však radšej slova sv. Pavla v prvom čítaní: nech nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele, žeby ste sa poddávali jeho žiadostiam, ani nevydávajte svoje údy hriechu za nástroj neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako živí, čo vstali z mŕtvych, a svoje údy dajte Bohu za nástroj spravodlivosti. A to zdá sa je ťažké. Ako na to? Hovorí nám o tom Ježiš v dnešnom evanjeliu. Dalo by sa to zhrnúť do slovíčka: Bedlite, buďte pripravení. Znamená to – strážiť si srdce. Iba tak zvládneme život.

Vrátim sa k úvodu. Tí čo sa stali závislými na nikotíne (a ešte iných horších veciach) určite im nebola prvá cigareta príjemná. Boli slabé osobnosti a dali sa strhnúť inými. Nestrážili si srdce – nebedlili. Pavol nám v prvom čítaní o tom napísal: Neviete, že komu sa dávate za otrokov a poslúchate ho, ste otrokmi toho, koho poslúchate: či hriechu na smrť, alebo poslušnosti pre spravodlivosť? Neláme však nad nami palicu. Dáva nádej: No vďaka Bohu, že hoci ste boli otrokmi hriechu, zo srdca ste sa podriadili tomu učeniu, do ktorého ste boli uvedení, a oslobodení od hriechu stali ste sa služobníkmi spravodlivosti.

Dosaďme si miesto nikotínu iné naše neresti. Ak sme im podľahli – nebedlili sme, nestrážili si srdce, o to viac musíme teraz bojovať. Je to náročné, ale je to možné.

Podvysoká, Turzovka, 23.10.2019