Karol Jozef Wojtyła sa narodil v roku 1920 vo Wadowiciach v Poľsku.
Potom, keď bol vysvätený na kňaza a zavŕšil teologické štúdiá v Ríme, sa vrátil do vlasti a vykonával rozličné pastoračné a univerzitné úlohy. Vymenovaný za pomocného biskupa v Krakove, od roku 1964 za krakovského arcibiskupa, sa zúčastnil ekumenického Druhého vatikánskeho koncilu.
Dňa 16. októbra 1978 sa stal pápežom a prijal meno Ján Pavol II. Vyznačoval sa mimoriadnou apoštolskou horlivosťou, zvlášť za rodiny, mladých a chorých, čo ho viedlo k uskutočneniu nespočetných pastoračných návštev po celom svete; najvýznačnejšie ovocie jeho práce, zanechané v prospech dedičstva Cirkvi, medzi mnohým iným, je predovšetkým jeho magistérium, promulgovanie Katechizmu Katolíckej cirkvi a kódexov kánonického práva latinskej cirkvi, ako i východných cirkví.
Zomrel zbožne v Ríme 2. apríla 2005 na vigíliu Druhej veľkonočnej nedele alebo Božieho milosrdenstva. Za svätého ho vyhlásil pápež František 27. apríla 2014, na Druhú veľkonočnú nedeľu.
Z homílie na začiatku pontifikátu svätého Jána Pavla Druhého, pápeža
Nemajte strach! Otvorte brány Kristovi!
Peter prišiel do Ríma! Čo ho viedlo a smerovalo do tohto mesta, do srdca Rímskeho impéria, ak nie poslušnosť vnuknutiu, ktoré mu dal Pán? Možno tento rybár z Galiley nechcel prísť až sem. Možno chcel zostať radšej so svojím člnom a sieťami na brehoch Genezaretského jazera. Ale vedený Pánom a poslušný jeho vnuknutiu, prišiel sem!
Podľa starej tradície chcel Peter počas prenasledovania kresťanov cisárom Nerónom zanechať Rím. Ale Pán zasiahol: išiel mu v ústrety. Peter sa obrátil na neho a opýtal sa ho: „Quo vadis, Domine?“ (Kam ideš, Pane?) A Pán mu hneď odpovedal: „Idem do Ríma, aby som sa dal druhýkrát ukrižovať.“ Peter sa po tejto udalosti vrátil do Ríma a zostal tu až do svojho ukrižovania.
Tento náš čas nás vyzýva, pobáda a zaväzuje pozerať sa na Pána a ponoriť sa do pokornej a zbožnej meditácie tajomstva najvyššej moci samého Krista.
Ten, ktorý sa narodil z Panny Márie, syn stolára – ako sa myslelo –, Syn živého Boha, ako vyznal Peter (porov. Mt 16,16), prišiel, aby z nás všetkých urobil „kráľovstvo kňazov“ (porov. Ex 19,6; 1Pt 2,9; Zjv 1,6; 5,10).
Druhý vatikánsky koncil nám pripomenul nielen tajomstvo tejto moci, ale aj skutočnosť, že poslanie Krista – Kňaza, Proroka-Učiteľa a Kráľa – ďalej pokračuje v Cirkvi. Všetci, celý Boží ľud, je účastný tohto trojitého poslania. V minulosti sa na hlavu pápeža kládla tiara – trojitá koruna, aby sa prostredníctvom tohto symbolu vyjadrilo, že celé hierarchické usporiadanie Kristovej Cirkvi, celá jeho „svätá moc“, ktorá sa v Cirkvi uskutočňuje, nie je nič iné ako služba. Služba, ktorá má jediný cieľ: aby celý Boží ľud bol účastný tohto Kristovho trojitého poslania a aby vždy zostal v moci Pána, veď jej pôvod nepramení zo síl tohto sveta, ale z nebeského Otca a z tajomstva kríža a zmŕtvychvstania.
Pánova moc, ktorá je najvyššia a zároveň jemná a príjemná, odpovedá na najhlbšie zákutia človeka, ako i na jeho najvyššie túžby intelektu, vôle a srdca. Pánova moc nehovorí rečou sily, ale vyjadruje sa v láske a v pravde.
Nový nástupca svätého Petra na rímskom prestole dnes pozdvihuje svoj hlas, aby predniesol vrúcnu, pokornú a dôvernú modlitbu: „Ó, Kriste! Daj, nech sa môžem stať služobníkom tvojej jedinej moci! Služobníkom tvojej jemnej moci! Služobníkom tvojej moci, ktorá nepozná oslabenie! Daj, nech sa môžem stať sluhom! Daj, nech sa môžem stať sluhom tvojich sluhov.“
Bratia a sestry! Nebojte sa prijať Krista a akceptovať jeho moc! Pomáhajte pápežovi a všetkým, ktorí chcú slúžiť Kristovi a Kristovou mocou človeku a celému ľudstvu.
Nebojte sa! Otvorte, ba dokorán otvorte brány Kristovi! Otvorte jeho spásnej moci hranice štátov, ekonomických a politických systémov, široké polia kultúry, civilizácie a rozvoja. Nebojte sa! Kristus vie, „čo je vo vnútri človeka“ (porov. Jn 2,25). Iba on to vie!
Dnes tak často človek nevie, čo si nosí vo svojom vnútri, v hĺbke svojho ducha, v hĺbke svojho srdca. Tak často pochybuje o zmysle svojho života na tejto zemi. Je zasiahnutý pochybnosťou, ktorá sa premieňa v beznádej. Dovoľte teda – prosím vás, úpenlivo vás prosím, s pokorou a dôverou –, dovoľte Kristovi prehovoriť k človeku. Áno, iba on má slová života! Večného života.
RESPONZÓRIUM
Nebojte sa: Vykupiteľ človeka zjavil moc kríža a obetoval za nás svoj život! * Otvorte, dokorán otvorte brány Kristovi.
V Cirkvi sme povolaní mať účasť na jeho moci. * Otvorte, dokorán otvorte brány Kristovi.
Modlime sa.
Bože, bohatý na milosrdenstvo, ty si povolal svätého pápeža Jána Pavla II. viesť tvoju Cirkev; daj, aby sme posilnení jeho náukou s dôverou otvorili svoje srdcia spásnej milosti Krista, jediného Vykupiteľa človeka. On je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.