Rim 4, 20-25, Lk 12, 13-21
Už dávno povedal Marcus Tullius Cicero: Žiadna pevnosť nie je tak silná, aby ju peniaze nezdolali.
Neskôr sa Napoleon vyjadril: Život je pevnosť, o ktorej ja ani vy nič nevieme. Aj táto „pevnosť života“ sa dobýva peniazmi. Peniazmi sa dobýjajú posty v parlamente, vo vláde, v súde, na najvyšších štátnych funkciách! Gorila peňazí ako keby zatemnila rozum všetkým – nielen politikov. Vidíme to aj v rodinných a susedských vzťahoch.
Rojkom nazývajú toho, ktorý povedal: Blahoslavení chudobní. Svojim nasledovníkom: Choď rozdaj všetko čo máš a nasleduj ma! Dnes sme počuli, že sa vyhol problému dedenia a delenia majetku. Využil to, aby naviazanosť na hmotu nazval bláznovstvom: Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?“
Objavujú sa však ľudia, ktorí sa vedia povzniesť nad hmotu a zdôrazňujú ľudské hodnoty – veci, ktoré človeka nedehonestujú, nezotročujú, ale povznášajú. O takom píše sv. Pavol v liste Rimanom, kde vyzdvihuje Abraháma, ktorý nezapochyboval o Božom prisľúbení a preto sa mu to počítalo za spravodlivosť. Aký mal prisľúb? Že sa stane otcom národa. Svoje požehnanie videl v tom, že bude mať množstvo potomkov ako piesku na brehu mora a hviezd na nebi, nie v majetku.
Urobme si skúšku správnosti s tým čo sme konštatovali v úvode? V čom videl Abrahám „pevnosť“ svojho života. Aj keď bol na vtedajšie časy bohatý, vôbec nelipol na majetku. Napríklad keď došlo k nezhodám medzi jeho sluhami a Lotovými dal mu prednosť vybrať si miesto. Hoci on bol vedúcim, on pomáhal synovcovi Lotovi, on mu pomohol nadobudnúť veľký majetok. Abrahám si mohol vybrať a predsa ustupuje! Preto povedal Abrahám Lotovi: „Nech nie sú rozbroje medzi mnou a tebou, medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi; sme predsa bratia! Nie je pred tebou celá krajina? Preto, prosím, odlúč sa odo mňa. Keď pôjdeš naľavo, ja pôjdem napravo; keď si vyvolíš pravú stranu, ja sa poberiem na ľavú.“ (hovorili sme o tom v utorok 12. týždňa).
Sv. Pavol dáva tieto hodnoty do súvisu s večným životom: Bude sa to počítať aj nám, čo veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, vydaného za naše hriechy a vzkrieseného pre naše ospravedlnenie.
Všetko je to teda o postoji k Bohu, o viere. Je to odpoveď na otázku, ktorou sa končilo včerajšie nedeľné evanjelium: Hovorím vám: "Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?" (Lk 18.8).
Nikde sa tak neprejavuje a netestuje naša viera ako vo vzťahu k majetku.
Turzovka, 21.10.2019