Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Pápež Benedikt XVI. sa vo svojich katechézach venoval cirkevným otcom.

Na jarnej audiencii (7.3.2007) predstavil sv. Ignáca ako v poradí tretieho biskupa Antiochie, ktorý v roku 107 zomrel mučeníckou smrťou. Potom upriamil pozornosť na jeho pôsobisko – Antiochiu. Dnes je na území Turecka, ale v tých časoch patrila Sýrii a bola nielen jednou z troch veľkých metropol Rímskeho impéria, ale v istom zmysle mala dokonca podiel aj na primáte rímskej cirkvi. Zo Skutkov apoštolov o Antiochii vieme – a Svätý Otec to pripomenul - , že práve tam „učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi“ (Sk 11, 26).

Ignácova cesta k mučeníctvu

Ako Svätý Otec ďalej podotkol, život a dielo sv. Ignáca si vyslúžilo celú jednu kapitolu v Cirkevných dejinách Eusébia z Cézarey, historika zo 4. storočia. Citátmi z Eusébiových Cirkevných dejín Benedikt XVI. opísal Ignácovu cestu k mučeníctvu. Prvou zastávkou na nej bolo mesto Smyrna, kde Ignác napísal štyri listy – cirkvám v Efeze, Magnézii, Tralles a Ríme. Ignác potom prišiel do Troady a odtiaľ poslal dva listy cirkvám – vo Filadelfii a v Smyrne – a jeden biskupovi Polykarpovi. „Eusébius tak dopĺňa zoznam listov, ktoré zanechala Cirkev 1. storočia ako vzácny poklad,“ podčiarkol Benedikt XVI., pričom dodal, že v nich „cítime aj vrúcnu lásku svätca“, ktorého napokon v Ríme vo Flaviovom amfiteátri hodili medzi divoké zvieratá.

Spaľujúca túžba po jednote s Kristom

Svätý Otec zdôraznil, že nijaký cirkevný otec nevyjadril tak silno ako Ignác túžbu po jednote s Kristom a po živote v ňom. „Ignác naliehavo prosil rímskych kresťanov, aby nebránili jeho mučeníctvu.“ Sám Ignác to podľa Benedikta XVI. vyjadril slovami: „Je pre mňa krajšie zomrieť na ceste v ústrety Ježišovi Kristovi, než vládnuť celej zemi... Nechajte ma napodobniť umučenie môjho Boha!“ (List Rimanom 5 – 6).

Typický kristologický „realizmus“ Cirkvi v Antiochii je podľa Benedikta XVI. zreteľný z Ignácovho Listu Smyrňanom, v ktorom napísal: „Ježiš Kristus je skutočne z rodu Dávidovho“, „skutočne sa narodil z Panny“, „skutočne bol pribitý na kríž za nás“.

Ignác je podľa Svätého Otca aj zakladateľom skutočnej „mystiky jednoty“. Nielen tým, že sám seba definoval ako človeka, „ktorý chce urobiť pre jednotu všetko“ (Filadelfanom 8, 1), ale predovšetkým tým, že zdôrazňoval absolútnu jednotu troch osôb Boha, ktorú sú kresťania povolaní dosiahnuť „čo najvernejším napodobením božského archetypu“. „Týmto spôsobom Ignác dospel k vypracovaniu takej vízie Cirkvi, ktorá zblízka pripomína niektoré vyjadrenia z Listu Korinťanom od Klementa Rímskeho,“ povedal Benedikt XVI. a dodal: „Po tom, ako odporučil Smyrňanom ,nič z toho, čo sa týka Cirkvi, nepodnikať bez biskupa’ (8, 1), zveril sa Polykarpovi: ,Ponúkam svoj život za tých, ktorí sú zajedno s biskupom, kňazmi a diakonmi.’“

Ignác ako prvý nazval Cirkev katolíckou

„Ignác ako prvý v kresťanskej literatúre dáva Cirkvi prívlastok ,katolícka’, čiže ,všeobecná’. ,Kde je Ježiš Kristus,’ tvrdí, ,tam je Cirkev katolícka’ (Smyrňanom 8, 2),“ vyzdvihol ďalšiu zásluhu sv. Ignáca Svätý Otec.

Ignáca pritom označil za skutočného „učiteľa jednoty“. Navzdory v tom čase sa šíriacim herézam oddeľujúcim človeka a Boha v Kristovi totiž vyzdvihol „jednotu Boha a jednotu Krista“ a zdôraznil aj jednotu Cirkvi. Svoj príhovor Benedikt XVI. zakončil slovami: „Vyprosujúc od Pána túto ,milosť jednoty’ a v presvedčení, že bdiem nad láskou celej Cirkvi (porov. Rimanom, prológ), obraciam sa na vás s tým istým želaním, ktorým Ignác zakončil svoj list kresťanom v Tralles: ,Milujte jeden druhého s nerozdeleným srdcom. Môj duch sa ponúka na obetu za vás, nielen teraz, ale aj keď príde k Bohu... V Kristovi vás môžu nájsť bez poškvrny’ (13). Modlime sa, aby nám Pán pomohol dosiahnuť túto jednotu a aby nás nakoniec našiel nepoškvrnených, lebo je láskou, ktorá očisťuje duše.“