Terézia sa narodila 28. marca 1515 v meste Avile (stredné Španielsko).

Ako 7-ročná utiekla s bratom z domu, chceli ísť k Maurom a stať sa tam mučeníkmi. 2. novembra 1535 keď dovŕšila dvadsať rokov, odišla do kláštora karmelitánok v Avile. Po období vlažnosti roku 1557 urobila pred trpiacim Spasiteľom rozhodnutie, že chce patriť iba jemu. Boh ju potom vyznačil mimoriadnymi milosťami, hlbokým pokojom, extázami a pod. 24. augusta 1562 založila v Avile prvý re­formovaný kláštor karmelitánok. Jej reformné úsilia narážali na veľké ťažkosti, ale mali úspech. Na podnet svojich du­chovných vodcov písala duchovné knihy: Vlastný životopis. Cesta dokonalosti, Vnútorný hrad, Výkriky duše k Bohu a iné. Zomrela 4. októbra 1582. Jej zásluha v Cirkvi spočíva hlavne v tom, že prenikla do tajomstiev modlitby a vedela to učiť aj iných. Pápež Pavol VI. ju vyhlásil za učiteľku Cirkvi

ŽENY, RADUJME SA!

Dňa 27. septembra 1970 emancipácia žien vo svete azda vyvrcholila. Nebolo to na poli vedy ani umenia, ani politiky. Tento raz stala sa nevídaná vec. Emancipácia žien sa dostala na najvyššie fórum. V Cirkvi svätej rímsko-katolíckej bola za učiteľku Cirkvi vyhlásená prvá žena na svete — rehoľ­níčka, svätá Terézia z Avily. Neostala sama. Vedľa nej bola potom vyhlásená i svätá Katarína Sienská a možno dúfať, že tohto čestného doktorátu v Kráľovstve Božom sa dostane aj učiteľke «Malej cesty» — svätej Terézii z Lisieux.

Prvenstvo má svätica 16. storočia — Terézia z Avily. Ale prečo to urobilo 20. storočie? Čo môže táto takmer stre­doveká mystička povedať nám ľuďom kozmického veku?

Najsvätejšia Panna a svätý Jozef, obraciam sa k vám a prosím vás, aby ste nám odpovedali. Prosím vás preto, lebo tento «Avilský puk» s vašou pomocou sa rozvinul na serafa v ľudskom tele. Terézia nesmierne milovala Boha a svojimi spismi naučila a učí ho podnes milovať.

Kto to bol? — Mníška!...

—      Neodstavíme ju ihneď na okraj pozornosti? Čože môže mníška povedať nám «mužom techniky, ženám spolo­čensky činným, mladým športovcom? Čo môže klauzurovaná rehoľnica povedať rehoľniciam «pod tlakom» premiestňovaným, sústreďovaným a rozhadzovaným po rôznych pracoviskách?»

Panenská Matka a svätý Jozef, prosím vás, odpovedzte nám, poučte nás, ako ste poučovali samu svätú Teréziu!

Terézia mala 14. rokov, keď jej umrela zbožná, múdra a krásna matka, ktorá mala vtedy 33 rokov. Terézia na nej visela. Uplakaná dievčina hodila sa do náručia P. Márie a pokorne prosila:

—      «Matka milosrdenstva! Buď mi Matkou! Prijmi ma sirotu za svoju dcéru!»

Pokornú prosbu dieťaťa nemohla som odmietnuť. Hoci sa Terézia v dospievaní odo mňa trochu vzdialila, nikdy som nedopustila, aby poškvrnila svoju nevinnosť. Naopak! Posil­nila som ju tým, že som zakázala môjmu odporcovi Satanovi, napádať ju čímkoľvek. Nesmel v nej vyvolať žiadne zmysel­né hnutia, žiadnu myšlienku proti čistote. Mojej ochrane môže Terézia ďakovať — a ďakuje — že si získala už v živote titul «Anjel Čistoty!» Nestačí vám to, ľuďom koz­mického veku, na zamyslenie? — Kto sa utiekal ku mne, ešte sa nesklamal. Kto sa ku mne veľmi utiekal, veľa dosiahol.

A svätý Jozef nám hovorí:

—      Sestra Terézia je pre vás učiteľkou predovšetkým vnútorného života! Duše, ktoré sa ku mne utiekajú, pri­vádzam vždy bližšie k Ježišovi. Písmo sväté ma predstavuje ako ochrancu Svätej rodiny, ochrancu Najsvätejšej Panny. Taký som pre všetky duše, ktoré myslia s duchovným ži­votom vážne. Uvádzam ich do tajov duchovného života, zja­vujem im cestu k Ježišovi.

Terézia sa ku mne utiekala ako chorá, slabá, ako nedba­lá. Neobanovala. Vyliečil som ju telesne, uzdravil duševne. Vyprosil som jej to od Božieho Syna.

Keď Terézii umrela matka, práve dospievala. Svetácki príbuzní — strýko a teta — ju zahŕňali pozornosťou a na­vádzali ju ku svetáckemu životu. Prinášali jej pochybnú ro­mánovú literatúru. Všetko priam hltala. Otec to zbadal dosť neskoro. Mal ju z 12. detí najradšej. Bola bystrá umom a veľkorysá srdcom. Vznešené túžby v nej driemali od detstva. Už vtedy sa pokúsila s bratom utiecť k Maurom, aby sa sta­la mučenicou; neskôr zatúžila byť pustovníckou. Otec ju od­viedol na výchovu do kláštora. Po poldruha roku ťažko ochorie.

Tu je medzník jej života. Práve vtedy sa rozhodne byť rehoľnicou. Na odpor sa postaví zase otec, a keď to má už uskutočniť, sám diabol. Z rehoľného života dostáva závrat s triaškou! Vtedy som jej pomáhal s Panenskou Matkou; prekonala všetko a začala radostne rehoľný život. Diabol ďalej útočil. Sotva sa pozbierala, upadla do všednosti re­hoľného života. Príčina? Styk so svetom zo záľuby, a nie pre apoštolát! Opäť sme bdeli s Najsvätejšou Pannou nad ňou, aby nadobudla horlivosť. Konečne zvíťazila milosť. Terézia spoznala nebezpečenstvo prázdnych zábav so svet­skými ľuďmi. Stredom tu nebol Ježiš, ale osobná záľuba. Urobila rázny rez. Potrebovala na to bolestnú operáciu, ťažkú chorobu. Vtedy sa opäť pritúlila k nám modlitbou. Začala konečne správne meditovať! Začala nazerať na Ježiša Krista! Čo z toho vyplynulo?

Celá jej veľká dokonalosť. Pán ju potom sám zobral za svoju žiačku. Terézia začala poslúchať Boha, plniť jeho priania, a tak ju potom Boh priťahoval vždy vyššie a vyš­šie. Zjavoval jej svoje tajomstvá. Sama vám to podáva v svojich spisoch, ktoré nemohla napísať duša bez riadenia Ducha Svätého. Malých i veľkých, rehoľné sestry i svojho otca, svetské osoby, biskupov, kňazov učí meditovať. Ho­vorí:

«Ako to, že neviete meditovať? Veď je to nie ťažké! Viete sa rozprávať s priateľom? A s dobrým priateľom iste aj dôvernejšie ako s cudzími ľuďmi. A kto vám je bližší ako Boh? Hovorte mu všetko! Hovorte mu o svojich ra­dostiach, predkladajte mu svoje trápenia, úspechy, pády. Pokora je pravda! Buďte pred ním pokorní, vyzdvihne vás vysoko. Keď budete veľmi pokorní, vyzdvihne vás veľmi vysoko! Akože sa môžeme báť Boha, ktorý nás miluje?!

Nezabúdajte, že je len jedna blaženosť, a to večná! Tak upustíte od mnohých vecí. Vaším želaním nech je vidieť Boha. Vašou obavou — zatratenie! Vašou radosťou nech je to, že vás Boh vedie k sebe...»

Keďže si ona veľmi zamilovala Pána a on ju, chcela mu to dokázať veľkými obetami. Preto jej jedinou túžbou bolo: Pane, chcem alebo trpieť, alebo zomrieť. O nič iné nepro­sím! Neskôr sa priznala sestrám, že za 40 rokov nevedela, či hodinu bola bez telesných bolestí.

Takto vyzerala svätica, ktorá zreformovala uvoľnenú disciplínu karmelitánskych kláštorov. Sprísnila nielen žen­ské, ale s pomocou svätého Jána z Kríža — aj mužské karmelitánske kláštory. Bolo jej treba veľa vytrpieť. Ak by však netrpela, priala si zomrieť.

Keď umierala, neďakovala za milosť mystických javov, vytržení, ale za milosť, že ju Boh povolal do katolíckej Cir­kvi. Bola to žena viery a verná dcéra Cirkvi. Nie zjavenia pokladala za dokonalosť, ale plnenie Božej vôle tam, kde každého Boh povolal a postavil.

Takáto žena, takáto «mníška» teda má čo povedať i nám, a to všetkým bez rozdielu.

Upiera svoj zrak na nás ženy, ktoré sa snažíme dostať do všetkých oblastí verejného života.

Život veľkej Terézie z Avily číta sa ako pútavý román. Nuž nech nás upúta, ale tak, že ju budeme nasledovať až k tým výškam, kde zjednotené s Božou vôľou vo svojom povolaní budeme v chcení zajedno s Najvyšším! Vtedy mô­žeme mať nádej, že viaceré z našich radov budú stáť vedľa nej! Pestujme tak túto emancipáciu — a zaujmeme miesto medzi najvyššími svätými!

Najsvätejšia Panna Mária, milý svätý Jozef, pokorne vás prosíme, orodujte za všetkých, ale najmä za nás, «slabšie pokolenie», aby nám záležalo na tejto jedine potrebnej a nutnej emancipácii!

ROZHODNUTIE

Polhodinka vnútornej modlitby: rozhovor... počúvanie... naze­ranie... klaňanie... obdiv... odprosenie... prosba.