Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Ezd 9, 5-9, Lk 9, 1-6

Vieme, že mnoho Slovákov je v zahraničí.

Vieme aj to, že mnohí veľmi rýchle stratia národné povedomie. Tak je to aj vo vzťahu k viere. Holandsko bolo donedávna kresťanskou krajinou, ktorá posielala do sveta najviac misionárov. Severná Afrika bola kresťanská a stratila vieru. A tak by sme mohli pokračovať. O to viac žasneme, a právom, nad tým, ako si dokázal starozákonný ľud udržať národnú identitu a vydržať vo viere celé stáročia. Bol v mori pohanstva, bol v egyptskom otroctve, potom v babylonskom, pod nadvládou Grékov, potom Rimanov.

Tajomstvo tejto vytrvalosti? V zmluve s Bohom, ktorú uzatvoril Boh s Abrahámom, ďalšími patriarchami i Mojžišom, Jozuom. Bola často jednostranná – iba zo strany Boha, ale Boh je verný. Dodržal čo sľúbil. A dodržiava ju doteraz, aj keď neprijali jeho Syna. Boh je verný.

Pre túto vytrvalosť vo viere robili samozrejme veľa aj ľudia, najmä proroci. Mnohí boli úprimne veriaci. Žili z viery a pre vieru – pre Boha. Medzi také osobnosti patril Ezdráš. Pričinil sa o návrat Židov z Babylonského zajatia a pre obnovu viery. V prvom čítaní sme mohli počuť niečo z jeho hlbokého vzťahu k Bohu. Po vysviacke chrámu pri večernej obete sa modli: Bože môj, som zmätený a hanbím sa pozdvihnúť k tebe svoju tvár, lebo nám naše neprávosti prerástli cez hlavu a naše hriechy sa od čias našich otcov nakopili až po nebo. Veľmi sme hrešili až po dnešný deň. Pre naše neprávosti sme my, i naši králi a naši kňazi, vydaní do rúk cudzích kráľov pod meč, do zajatia, za korisť a na verejnú hanbu, ako je to v tento deň.

Táto modlitba svedčí o veľkej hĺbke vzťahu k Bohu. Čo k tomu dodať? Možno pokračovanie jeho modlitby: Náš Boh zachránil naše zvyšky a postavil nám stan na svojom svätom mieste, osvietil naše oči a dal nám trocha pookriať z našej poroby. Lebo sme otroci, ale náš Boh nás neopustil v našej porobe.

Predsa ešte niečo; V tomto štýle lásky k svojmu ľudu pokračuje aj Boží syn, ktorý zvolal Dvanástich a dal im silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy. Potom ich poslal hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých.

A tak sme sa stali novozákonným ľudom, Boh je s nami, tak ako so starozákonným ľudom. Len je potrebné, aby sme mali taký vzťah k Bohu a dôveru v neho ako Ezdráš.

Turzovka, 25.9.2019