Ezd 6, 7-8. 12b. 14-20 Lk 8, 19-21

Včera sme začali čítať knihu Ezdráš.

Je pomenovaná podľa Ezdráša, ktorý bol synom Seraiáša z rodu najvyššieho kňaza Árona (porov. Ezd 7,1-6), nábožným židovským kňazom a vynikajúcim znalcom Mojžišovho zákona. Využil priazeň perzského kráľa Artaxerxa I. Longimana (465-423 pred Kr.) a dosiahol u neho, že kráľovským dekrétom potvrdil platnosť Mojžišovho zákona (porov. Ezd 7,12.21). S týmto splnomocnením a s kráľovskými darmi šiel Ezdráš r. 458 z Babylonu do Jeruzalema na čele 1775 mužov – kňazov, levitov, spevákov a iných služobníkov chrámu (porov. Ezd 8,1-23.31) –, aby podporil a povzbudil po náboženskej stránke upadajúcu skupinu Židov, ktorá sa predtým vrátila pod vedením Zerubábela [Zorobábela] z babylonského zajatia, a naučil ju zachovávať Mojžišov zákon, od ktorého sa ľud značne odklonil. Urobil nábožensko-právnu reformu na základe predpisov Zákona, ktorá spočívala najmä v tom, že obnovil zmluvu ľudu s Bohom, chrámovú službu, slávenie sviatkov (porov. Neh 8) a že bojoval proti manželstvám Židov s pohankami (porov. Ezd 9 – 10).

Ľud, ktorý sa vrátil zo zajatia potreboval túto podporu, lebo bol vo veľmi ťažkej situácii. Veď je ťažko predstaviť si návrat do vlasti, ktorá bola za 70 rokov zruinovaná. Bolo potrebné kultivovať pôdu, stavať si príbytky. Pritom stavali aj chrám. Jeho stavba musela byť prerušená. Stavbu podľa biblického textu prerušil sám kráľ Artaxerxes I. (465-423 pred Kr.) na zákrok Židom nepriateľských obyvateľov Jeruzalema a Júdska (porov. Ezd 4,6-23). Bol to ľud, ktorý sa počas zajatia Židov usadil na tomto území. A tí sa vôbec netešili návratu pôvodných obyvateľov a lobovali u perzských kráľoch proti Židom. Stavba chrámu sa tiež stretla s veľkým odporom Samaritánov (porov. Ezd 4), preto jeho dokončenie a posvätenie poznačovala veľká radosť, lebo bol viac dielom Božím než ľudským (porov. Ezd 6,22). Jeruzalemský chrám sa stal pre Židov duchovným centrom, v ktorom sa v kritických chvíľach svojich dejín posväcovali, zjednocovali a posilňovali

Nová existencia Židov v Palestíne sama v sebe ohlasuje všemohúcnosť Jahveho, jeho vernosť, jeho nesmierne milosrdenstvo (porov. Ezd 3,10 n.): Jahve je „náš Boh, veľký, mocný, hrozný Boh, ktorý milostivo zachováva zmluvu“ (Neh 9,32).

Preto tí čo prišli zo zajatia, natešení slávili posviacku tohoto Božieho domu. Pri posviacke tohoto Božieho domu obetovali sto býkov, dvesto baranov, štyristo jahniat a dvanásť capov na obetu za hriech za celý Izrael, podľa počtu izraelských kmeňov... Synovia Izraela, čo prišli zo zajatia, slávili štrnásteho dňa v prvom mesiaci Veľkú noc. Leviti sa všetci očistili a očistení zabíjali veľkonočného baránka pre všetkých, čo prišli zo zajatia, aj pre svojich bratov kňazov aj pre seba.

Je to malý (alebo skôr veľký) zázrak. Vrátiť sa po 70 rokoch, vybudovať chrám za ťažkých okolnosti, ako ináč sa to dá nazvať.

Turzovka, 24.9.2019