Kol 2, 6-15, Lk 6, 12-19

O rok budú olympijské hr v Tokiu.

Naši pretekári tvrdo bojujú o účasť na nich, niektorí sa snažia splniť limit, niektorí sa zúčastňujú kvalifikácii, iní bojujú medzi sebou (napr. vodní slalomári). Pred ôsmimi rokmi sme mali možnosť sledovali boj o kandidatúru. Už tretíkrát sa Madrid pokúšal o usporiadanie olympiády, Istanbul (ak sa nemýlim) štvrtýkrát – a nič! Získalo to opäť Tokio (malo už v r. 1964 a tri zimné).

Viete čo to stálo lobingu, energie a úsilia týchto miest.

Čo poviete? Usilovali sa apoštoli o to aby boli zaradení do top dvanástky Pána Ježiša? Asi nie! Ani nevedeli či bude voľba. Ježiš jednoducho volil. Potvrdzuje pri rozlúčkovej večeri: Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás (Jn 15,16)

Ako to asi vyzeralo keď Pán Ježiš povedal prvé mena: Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána...? Možno to šumelo v dave veď tam bol veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu, celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia, možno si niektorí mysleli: Povie moje meno, pozrie na mňa...? O jednom, vlastne dvoch Matejovi a Jozefovi, ktorý sa volal Barsabáš vieme, že tam boli, možno čakali a nič. To miesto sa nakoniec dostalo Matejovi ako náhradníkovi po tragickej smrti Judáša (Sk 1, 15-26).

Čo ešte vieme?

Počet: Ten bol kvôli tomu, že starozákonný ľud mal 12 kmeňov.

Dôležitosť:

V tých dňoch vyšiel Ježiš na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom.

Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich.

Následnosť:

A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia.

A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých, aby naznačil, že

Ako vnímame to, že aj nás si pán vyvolil do svojej Cirkvi? Cítime sa byť poctení?

Vďačnosť z našej strany by mala byť a snaha nesklamať Pánovu dôveru.

Zdôraznil to sv. Pavol (1. čítanie):

Bratia, ako ste prijali Krista Ježiša, Pána, v ňom žite – v ňom zakorenení a na ňom postavení, upevnení vo viere, ako ste sa naučili –, a vynikajte vo vzdávaní vďaky!

Treba počúvnuť jeho radu o zakorenení v Kristovi. Keď absolvent lekárskej fakulty vstupuje po prvý krát do nemocnice ako lekár, iste sa pýta sám seba: budem na to stačiť? Budem na to mať? Som dobre pripravený? A to dobre vie, že okolo neho bude ešte mnoho omnoho skúsenejších a že on sám bude aj naďalej po celý život študovať a učiť sa. Pýta sa žiak, ktorý odchádza z poslednej hodiny náboženstva, či je jeho viera taká silná a overená, aby s ňou vydržal vo všetkých životných skúškach? Pýta sa mladý ženích pred svadbou, či dokáže byť svojej manželke oporou a spolupracovníkom desiatky rokov?

Často priveľmi podceňujeme svoje poslanie a svoju budúcnosť, a preto je toľko sklamania, toľko stále nového začínania a žiaden rast, či pokrok, nijaký tak ružovo vysnívaný výsledok. Nie sme podobní Kristovi, on sa celú noc modlil a až potom volil. A asi práve v tom je naša najväčšia kríza.

Ak chceme zvládnuť život, musíme sa nechať viesť Ježišom, prijať jeho odpustenie a zachovať si ho. Ak túžime po uzdravení ľudstva a rozvoji Kristovho kráľovstva na zemi, musíme sa dať do Kristových služieb a ponúknuť svoje sily Božím plánom.

Turzovka, 10.9.2019