Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Snáď každý jeden z vás má priateľa, alebo niekoho v rodine, za ktorého sa modlí, lebo je márnotratným synom alebo dcérou.

Dosť často mnohí farníci na tento úmysel obetujú aj sv. omše.

Dnes je sv. Moniky, ktorá sa roky (16) modlila za svojho syna Augustína. Sv. Ambróz jej povedal, že toľké slzy a modlitby matky nemôžu byť nevypočuté.

Raz v súvislosti s odpustkami a modlitbami za zosnulých som sa v jednom spoločenstve opýtal, prečo sa modlia za zosnulých alebo živých. Venovali sme tomu potom pár dlhých stretnutí. My v dnešnej päťminútovke (no bude to dlhšie) sa budeme venovať otázke: Prečo sa modliť za iných? Konkrétne – prečo za obrátenie?

Odpoveď môže byť veľmi jednoduchá: Aby sme im vyprosili milosť obrátenia. Naruším to: Myslite, že Pán Boh nechce omnoho viac ich obrátenie ako my? Obetovali sme sa pre iného toľko ako Pán Ježiš? Prečo potom sú potrebné naše modlitby?

Aký mechanizmus tu pôsobí? Prečo sú potrebné naše modlitby?

Boh dal človekovi slobodu a nezoberie mu ju. Ak tu niekto vbehne do kostola a vyrušuje, robí dokonca zlo, Boh mu nezabráni. Môžeme to urobiť my. Vysvetlime mu, že to nemá robiť, pripadne aj použijeme silu, ak to ináč nejde. Tak nejako to pôsobí aj pri obrátení. Boh mu dáva možnosť obrátenia, zahŕňa ho svojou láskou, ale je potrebné naše spolupôsobenie. V čom môže byť to „spolupôsobenie“?

Modlitby by mali formovať v prvom rade nás. Mali by nás robiť lepšími, aby sme boli príkladom. Aj sv. Monika musela bojovať, aby sa stala vnútorne silnou. Hünerman v knihe Deti svetla v kapitole: Pokušenie v pivnici popisuje vnútorný boj sv. Moniky takto:

Monika náhlivo vytiahla zátku a napĺňala krčah osviežujúcim nápojom, ktorý chcela zaniesť otcovi. Nemala by však aspoň raz tiež ochutnať tekutinu, ktorá otcovi očividne dobre padne? S našpúlenými perami odpila z okraja nádoby. Bol to iba malý dúšok, ktorý si dožičila, ani nevediac, či to bude dobré.

Cez leto sa častejšie vyskytovali dni, keď si otec žiadal krčah vína. Monika zakaždým zopakovala vlastnú ochutnávku a zakaždým trochu výdatnejšie. Víno bolo skutočne dobré! Bolo sladké a vyvolávalo dobrú náladu.

V pivničnom prítmí sa Monike občas vybavila vážna tvár starej Felicitas, ktorá ju vyčítavo pozorovala; akoby sa jej prihovárala:

„Čo to robíš, moje dieťa? Či nevieš, že sa musíš ovládať, ak sa chceš stať svätou?" V tých rokoch však Monika už ani celkom presne nevedela, či chce byť sväticou.

Boh to však vedel, a preto ju vyliečil z chyby ešte skôr, ako sa rozrástla do povážlivých rozmerov; bolo to veľmi bolestné.

Slúžka Flóra, ktorú pre Moniku neraz hrešili, ju preto nemohla ani vystáť. Jedného dňa prichytila Moniku v pivnici, ako si odpíja z otcovho krčaha.

„Pozrime len, čo si ty zač," okríkla ju s výsmechom, až vyľakanej Monike takmer vypadol krčah z rúk. „Dala si sa na pitie; čoskoro sa budeš tackať po ulici a padať do blata ako stará Katarína, za ktorou pobehujú všetci chlapci z Tagastu a vysmievajú sa jej. Určite aj ty takto skončíš!"

Monika stála ako obarená, keď počula tie slová. Od hnevu a urazenosti sa jej zasekla reč, zatiaľ čo slúžka vystupovala po schodoch a výsmešné sa chichúňala. Potom si však s veľkým zahanbením uvedomila, že neprajníčka povedala pravdu. Ako ľahko sa príležitostné maškrtenie môže stať skutočnou neresťou, pre ktorú človek upadne do opovrhnutia pred Bohom i ľuďmi! Moniku zaliali horúce slzy. Tentoraz musel otec dlho čakať na svoj nápoj.

Monika sa v ten deň naučila dávať na seba pozor a bezohľadne bojovať proti nebezpečnému sklonu. Tak to chcela Božia milosť, aby sama prostredníctvom slova posmešnej slúžky opäť našla cestu k svätosti.

Sv. Monika musela najskôr napraviť to čo bolo zanedbané v jej rodine pri výchove syna: Sv. Moniku dosť nepochopiteľne vydali do pohanskej rodiny a bola z toho frustrovaná. Jej manžel bol tvrdý a neverný pohan. Jej modlitby za syna a manžela najskôr obracali ju.

Odkaz preš nás: Samozrejme, že modlitba by mala robiť lepšími v prvom rade nás. Mala by sme tak napraviť to čo sme zanedbali. Potom bude pôsobiť aj na iného.

Radiátor musí byť omnoho teplejší ako prostredie aby zohrialo miestnosť. My musíme byť omnoho viac otvorený pre Boha, aby sme pomohli otvoriť sa iným.

Turzovka, 27.8.2019