Joz 24, 14-29, Mt 19, 13-15

Dnes sme počuli od Pán Ježiša: Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne. Nemáme tu deti a nielen dnes ráno, takže je to veľmi aktuálna výzva.

Poviete: Ale veď mi im nebránime, naopak my ich tu voláme, modlíme sa o to aby tu chodili, trápi nás, že nechcú chodiť do kostola. A to je pravda. Kde je chyba?

Prvá základná chyba je, že deti nevychovávame. Však som nepovedal nič svetoborné?! A nemyslím tu výchovu náboženskú, ale normálnu ľudskú. Zacitujem z včerajšieho článku:

„Včera som udrela dieťa, cudzie. Facku by si však zaslúžili jeho rodičia…Boli sme cez víkend v rezorte neďaleko Banskej Štiavnice. Je tam pekný veľký detský kútik v rámci hotela. Pri vstupe doň je jasne napísané, že za chovanie a bezpečnosť detí zodpovedajú rodičia. S mojím ani nie dvojročným synom sme sa tam šli pred večerou pohrať. Sedela som s ním na zemi a hrali sme sa s autíčkami. Bolo ich tam na zemi vyše 15, my sme mali pri sebe asi 5.

Zrazu vletelo tornádo, chlapec, čo mohol mať cez dva roky. Do kútika ho strčil otec, len ho položil pred dvere a odišiel. Krpec si to ihneď namieril k môjmu malému a vytrhol mu auto z rúk. Napomenula som ho, že to nie je pekné, ale on s ním ušiel na opačný koniec kútika a tam ho hodil na zem. Môj malý sa na mňa šokovane pozrel. Dala som mu do ruky druhé auto a upokojila ho. Lenže keď to zbadal ten malý diabol v krátkych nohaviciach, priletel znovu k nám a vytrhol mu opäť auto z rúk. Takto sa to napriek môjmu napomínaniu zopakovalo ešte asi trikrát. 

Pri piatom okradnutí nášho syna, môj muž, ktorý sedel neďaleko a všetko pozoroval, povedal synovi, nech si ide zobrať autíčko naspäť. Malý sa otočil a šiel smerom k tej kôpke ukradnutých autíčok. Keď to ten malý čert zbadal, vyštartoval mu oproti a s neuveriteľnou agresivitou v očiach ho sotil. Môj malý sa na mňa s hrôzou otočil, pretože takýto agresívny útok ešte nezažil. Ako sa blížil ku mne, ten nevychovaný tyran sa rozbehol a ešte raz ho strčil odzadu do chrbta. 

Na to som po ňom skríkla, pribehla k nemu s normálne mu dala jednu na zadok. 10 sekúnd bol úplne ticho, zjavne vyjavený zo života. Asi dostal výchovnú prvýkrát. Svoje deti nebijem, nie je treba. A je mi ľúto, že som udrela cudzie. Ale musela som… Po 10 sekundách prvotného šoku sa rozplakal a vybehol na cestu pred hotel. Kým som tíšila svojho syna úplne vystresovaného z útoku tohto malého tyrana, poslala som svojho muža za malým agresorom, aby ho strážil, aby sa mu náhodou niečo nestalo.

Krížom cez cestu oproti detskému kútiku bola terasa nad jazerom, na ktorej si jeho rodičia práve v pokoji vychutnávali večeru. Malý reval na ceste asi 10 minút, kým si ho matka vôbec všimla. Môj muž jej povedal, aký incident sme s ním mali a ona len skonštatovala, že on také veci robí, a že mu nevedia vysvetliť, že sa to nemá, že ani ich vôbec neposlúcha! Pýtam sa, je normálne, aby rodičia nechali dieťa v cudzom priestore bez dozoru? Ešte k tomu, keď je nevychované a agresívne a vedia, že ubližuje iným deťom? Je normálne, že nechajú dieťa bez dozoru na mieste, ktoré od nich delí cesta, na mieste, ktoré z komfortu svojho reštauračného stola nevidia, a kde je rozľahlé jazero, do ktorého môže dvojročné dieťa kedykoľvek spadnúť?

Je normálne, že sa ani neospravedlnila za to, ako sa jej syn chová? Podľa mňa je to minimálne na facku pre matku aj otca. Nerozumiem, načo si ľudia robia deti, keď nie sú schopní a ochotní prevziať zodpovednosť za ich výchovu! Jej syn si mohol sám bez dozoru ublížiť a mohol omnoho horšie ublížiť aj môjmu, ak by som pri ňom nebola, a to len preto, lebo tá slepica si chcela vkľude vychutnať večeru, pri ktorej by ju asi jej nevychovaný spratek rušil.“

Rád sledujem prírodopisné seriály. V nich môžeme vidieť, že vyššie vyvinuté cicavce majú pod dozorom svoje mláďatá a vychovávajú ich. My ľudia ich nevychovávame. K výchove patrí aj naučiť deti ovládaniu, ak nepoviem obetovaniu sa. Počúvam často: Sú prázdniny nech si ich užijú. Ja si zas myslím, že sú prázdniny, tak by mohli deti vstať a prísť do kostola. Vec názoru!?

K náboženskej výchove: Takmer všetky deti dali rodičia na náboženstvo. Je to náboženská výchova? To je učenie sa o náboženstve. Koľké detí sa učia fyziku a fyzici z nich nebudú. Náboženská výchova je vec príkladu vzťahu. Najskôr je to o vzťahu rodičia - deti a následne o vzťahu rodičia – Boh. Ak majú rodičia vzťah s Bohom, zdôrazňujem – vzťah, potom to odpozerajú a prevezmú aj deti do svojho života. Najskôr z nich musí vychovať ľudí. Milosť predpokladá prirodzenosť a na nej stavia. Nekomplikovane povedané: Najskôr človek, potom môže byť z neho kresťan.

Takže nebráňme deťom prichádzať k Ježišovi. Zabraňujeme im „nevýchovou“.

Turzovka, 17.8.2019