Poncián a Hypolit žili v 3. storočí v Ríme.

Poncián po­chádzal z urodzenej rodiny Calpurniovcov. Roku 231 bol vy­volený za pápeža ako nástupca sv. Urbana. V Cirkvi však panoval už od roku 217 rozkol. Jeho pôvodcom bol veľmi vzdelaný kňaz Hypolit, ktorý sa stal vzdoropápežom. Ale za prenasledovania cisára Maximína Tráka (235-238) obaja sa dostali do vyhnanstva na Sardíniu. Na Sardínii sa Poncián vzdal svojho úradu, aby mohli v Ríme vy voliť nového pápeža. Toto tak hlboko zapôsobilo na vzdoropápeža Hypolita, že aj on sa vzdal a vyzval svojich stúpencov, aby sa vrátili k cir­kevnej jednote. O niekoľko mesiacov obaja zomreli násled­kom neľudského zaobchádzania v nezdravom prostredí. Uctie­vame ich ako mučeníkov v širšom slova zmysle.

MEDITÁCIA PRI ROZHLASE

Vatikánsky rozhlas zakončil raz vysielanie prosbou: «Modlite sa za pápeža, ktorý je napádaný buričom.»

Francúzky biskup bol suspendovaný. (L.) Odsúdil Druhý vatikánsky koncil a brojí proti pápežovi a všetkým, ktorí prijali uznesenia tohto koncilu.

Pane, keď som v dnešnom kalendári objavila svätcov pápeža Ponciána a kňaza Hypolita, začala som meditovať. Napadlo ma toto:

— Keby sme sa tak začali všetci katolíci modliť za bu­ričského suspendovaného francúzskeho biskupa L., iste by mu nebolo možné pokračovať v blude a určite by sa vrátil na otcovské srdce pápeža, Pavla VI., ktorý ho stále očakáva...

Impulz ku zmierovaniu mi dal dnešný svätec, brat Hypolit. Bol to slávny cirkevný spisovateľ a žiak ešte svätého Ireneja. Dostal sa aj do sporu s pápežom Kalixtom a dal sa zvoliť za protipápeža.

Zomrel vo vyhnanstve na Sardínii okolo r. 236.

V tomto istom roku bol umučený aj pápež Poncián. Päťročným pontifikátom (231-235) zapísal sa do dejín Cirkvi ako liturgista. Jemu sa pripisuje, že rozdelil breviár na Hodinky dňa. Pre každú dobu ustanovil chválu a oslavu Božiu. Do svätej omše zaviedol Confiteor. Cisárom Alexandrom Severom bol poslaný do vyhnanstva na Sardíniu a za cisára Maximina Thráka tam zomrel okolo r. 236.

Obaja sa stretli pri Kristovi, ktorého milovali až na smrť. Hoci jeden šiel priamočiaro, druhý obchádzkou, obaja do­siahli ten istý cieľ. To nás učí:

Neodsudzovať nikdy človeka, odsudzovať iba jeho blud, jeho hriech. Tak učil svätý Augustín.

Modliť sa za blúdiacich, či už z vlastných radov, ale­bo zvonka, aby čím skôr poznali Krista ako jedinú Cestu, jedinú Pravdu, jediný Život!

Mať nádej, «že hoci sme teraz (mnohí) ďalekí, v tebe — Kristu Ježišovi, tvojou krvou stávame sa blízkymi.» (Ef 2,13).

PREDSAVZATIE

Za francúzskeho biskupa Mons. Lefebvra, často vzdych k Po­mocníci kresťanov: «Mária, Pomocnica kresťanov, oroduj zaňho!»