Bol diakonom rímskej cirkvi.
Zomrel ako mučeník za Valeriánovho prenasledovania štyri dni po pápežovi Sixtovi II. a svojich štyroch druhoch – rímskych diakonoch. Jeho hrob sa nachádza pri Tiburtínskej ceste, na Campo Verano, kde Konštantín Veľký postavil baziliku. Jeho úcta bola v Cirkvi rozšírená už v 4. storočí.
Z Rečí svätého biskupa Augustína (Podával svätú Kristovu krv)
Rímska cirkev nám dnes pripomína víťazný deň svätého Vavrinca, keď pohrdol zúrivým svetom a opovrhol lichotivým a v oboch premohol prenasledovateľa, diabla. V tejto cirkvi, ako počúvate, zastával úrad diakona. V nej podával svätú Kristovu krv; v nej vylial pre Kristovo meno svoju krv. Svätý apoštol Ján jasne vyslovil tajomstvo Pánovej večere, keď povedal: „Ako Kristus položil za nás svoj život, tak sme aj my povinní dávať život za bratov.“ (porov. 1Jn 3,16) Bratia, svätý Vavrinec to pochopil. Pochopil a uskutočnil. A čo prijal z tohto stola, to isté aj pripravil. Miloval Krista vo svojom živote, nasledoval ho vo svojej smrti.
Nasledujme teda aj my, bratia, ak naozaj milujeme. Veď nemôžeme vydať lepšie ovocie lásky, ako keď nasledujeme príklad. „Lebo Kristus trpel za nás a zanechal nám príklad, aby sme kráčali v jeho šľapajach.“ (1Pt 2,21) Podľa tohto výroku sa zdá, akoby apoštol Peter chcel povedať, že Kristus trpel iba za tých, čo kráčajú v jeho šľapajach, a že Kristovo utrpenie nám nepomôže vôbec, ak nebudeme kráčať v jeho šľapajach. Svätí mučeníci ho nasledovali až po vyliatie krvi, až po podobnosť v utrpení. Mučeníci ho nasledovali, ale nie sami. Lebo keď oni prešli, most sa nezrútil, a prameň, z ktorého pili, nevyschol.
V Pánovej záhrade, bratia, nie sú iba ruže mučeníkov, ale aj ľalie panien, brečtany manželov a fialky vdov. Nijaká skupina ľudí si teda nemá, milovaní, zúfať nad svojím povolaním. Kristus trpel za všetkých. Pravdivo sa o ňom píše: „On chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu.“ (1Tim 2,4)
Poznávajme teda, ako má kresťan nasledovať Krista, aj keď nepreleje krv, aj keď mu nehrozí mučenie. Apoštol hovorí o Kristovi, Pánovi: „On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom.“ (Flp 2,6) Aká zvrchovanosť! „Ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.“ (Flp 2,7) Aká poníženosť!
Kristus sa uponížil: kresťan, máš sa čoho držať. „Kristus sa stal poslušným“ (Flp 2,8): prečo sa vypínaš? Kristus po tomto uponížení a po víťazstve nad smrťou vystúpil do neba: nasledujme ho! Počujme, čo hovorí Apoštol: „Ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, myslite na to, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha.“ (Kol 3,1)
RESPONZÓRIUM Ž 18, 3b
Blahoslavený Vavrinec zvolal: Svojho Boha si ctím a jemu jedinému slúžim. * Preto sa nebojím tvojho mučenia.
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem. * Preto sa nebojím tvojho mučenia.
Modlime sa
Milosrdný Bože, ohnivá láska k tebe dala svätému diakonovi Vavrincovi silu verne slúžiť tebe a chudobným a bez strachu podstúpiť mučenícku smrť; pokorne ťa prosíme, daj, aby sme ťa podľa jeho príkladu vrúcne milovali a obetavo slúžili blížnym. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.