Dan 7, 9-10. 13-14, 2 Pt 1, 16-19, Mt 17, 1-9 

Pre zdravý psychický život a dokonca i telesnú imunitu potrebuje človek príjemné zážitky.

Ak rozprávate s ľuďmi, ktorí sú závislí, nevedia zvládnuť život, badáme, že stále spomínajú rôzne bolesti, zranenia najmä z detstva. Ako keby sa nevedeli rozpamätať na niečo príjemné. Skutočne, v našom živote majú veľký význam chvíle, keď sme prežili niečo pekné a nezabudnuteľné. Môže to byť deň svadby, deň narodenia dieťaťa, deň zloženia nejakej veľmi dôležitej skúšky... K takýmto dňom a chvíľam sa radi vraciame po celý náš život. Obyčajne je v nás túžba, aby sa takéto šťastné okamihy nikdy neskončili. Aj preto sa ich snažíme uchovať na fotografiách, či na videu a tiež nám zostávajú zapísané v spomienkach.

Keď potom život zovšednie a prídu ťažšie chvíle, mnohí ľudia radi spomínajú na dni, keď bol život naplnený šťastím a radosťou. Spomienka na pekné chvíle dokážu dať vtedy človeku silu ísť ďalej, lebo nie vždy nám svieti slnko, nie vždy nás sprevádza úsmev priateľa. Sú aj chvíle bolestné a ťažké. Tie sa nám zarývajú do duše a pamäti, hoci by sme ich radi vymazali – nejde to.

Po rokoch si možno nepamätáme tvár, slova, gesta, meno, či detaily bolesti..., ale si pamätáme ako sme sa cítili.

Pre život je dôležité, aby sme mali viac pocitu pohody, pokoja a dobra.

Môže nám v tom pomôcť slávenie dnešného sviatku Premenenia Pána.

Skúsme sa vžiť do pozície apoštolov a tých čo boli v blízkom okolí Pána Ježiša. Čo najsilnejšie prežívali s Majstrom a na čo mohli najviac spomínať?

U Panny Márie to bolo iste zvestovanie, narodenie, milé zážitky z detstva Ježiška. Ale boli to aj bolestné chvíle, ktoré vyvrcholili pod krížom – nečudo, že ju voláme Sedembolestná.

Ako to bolo u apoštolov? Iste sa im do mysle zapísalo povolanie – ako presne ho po rokoch opisuje evanjelista Ján. Zázraky, zážitky na mori, chvíle keď s nim boli sami, Posledná večera, Kalvária, zmŕtvychvstanie.

Čo poviete, viac bolo pekných, alebo bolestných? Ťažko povedať. Medzi tie najkrajšie patrila udalosť, ktorú si dnes pripomíname, premenenie na hore Tábor. Ježiš sa Petrovi, Jakubovi a Jánovi zjavil v žiare svojej slávy a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný syn, počúvajte ho.“ Ježiš teda zjavil, že on je Božím synom a jeho slová a skutky majú božiu autoritu.

Peter aj po rokoch vo svojom liste opisuje s hrdosťou túto udalosť, aj pocity z nej. Bola pre neho posilou. A tento hlas sme my počuli; zaznel z neba, keď sme boli s ním na svätom vrchu. Tým je aj prorocké slovo pre nás pevnejšie. Premenenie bolo pre neho istotou, ukazovalo mu na to, že sa oplatí obetovať, lebo na konci bolestných udalosti je Ježišova sláva, i pre tých čo v neho veria. Ježiš im to zdôraznil hneď po premenení: Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“ Ježiš im pomohol takto zvládnuť svoju potupu a smrť.

Títo apoštoli mali možnosť vidieť Ježišovu božskosť úplne špeciálnym spôsobom, aby neskôr z toho čerpali silu pre seba aj iných, keď sa bude zdať, že je Ježiš je porazený.

Pre apoštolov to musel byť veľmi silný moment ich života. Peter chce dokonca postaviť tri stánky. Je taký unesený zážitkom, že nechce, aby tento moment skončil.

Udalosť premenenia poukazuje na Ježišovu Božskú identitu. Apoštoli sú svedkami toho, ako sa Ježiš rozpráva s Mojžišom a Eliášom. Boli to veľké postavy Starého zákona, ktoré znášali utrpenie kvôli vernosti Bohu. Ich prítomnosť pri udalosti premenenia poukazuje na to, že Ježiš je naplnením prísľubov Starého zákona a naplní ich definitívne.

Táto skúsenosť bude pre nich neskôr prameňom sily a viery v Ježiša. Keď bude Ježiš odsúdený, keď sa bude zdať, že to všetko ani nemalo zmysel, vtedy ich spomienka na udalosť premenenia privedie až k prázdnemu hrobu a pochopeniu toho, čo to znamená vstať z mŕtvych. 

Tak ako Panna Mária, apoštoli aj my prežívame život plný kdečoho. Je v ňom viac dobra, alebo zla, radosti, alebo bolesti? Objektívne to je ťažko ohodnotiť. Dôležitý je pocit. K životnému šťastiu je potrebne, aby prevládalo dobro, aby sme mali aspoň radostný cieľ.

V našich životoch Boh tiež urobil veľa. V osobných dejinách každého z nás sú udalosti, z ktorých môžeme nájsť stopy Božieho pôsobenia. Je na nás objaviť, ako sa Boh dáva poznať v našom živote.

Môže to byť cez ľudí, ktorých posiela do nášho života, cez katechézu a teologické vedomosti, cez stvorenie...

Toto všetko by však nestačilo. Každý z nás potrebuje zažiť Ježišovo premenenie aj vo vlastnom živote. Udalosť premenenia nás uisťuje, že Boh dáva aj nám chvíle, kedy zažívame jeho lásku. Sú to momenty, kedy skutočne cítime Božiu prítomnosť v našom živote. Vtedy sme aj my spolu s Ježišom akoby na vrchole hory nášho života a prežívame niečo úžasné.

Ak teda v našom živote zažijeme niekedy intenzívny moment Božej prítomnosti, mali by sme si ho uchovať podobne, ako si uchovávame tie najkrajšie chvíle života na fotografiách, či na videu. Spomienka na takéto momenty nám potom môže dať silu a svetlo aj vo chvíľach, keď sa zdá, že v našom živote nás Boh opustil. Spomienka na takéto momenty je prameňom nádeje na konečné víťazstvo s ním.

Dnes sme sa modlili: Prosíme ťa, pomôž nám počúvať svojho milovaného Syna, aby sme mali účasť ne jeho sláve.

Pridajme k tomu: Pane, daj aj nám milosť, aby sme zažili ako Peter, Jakub a Ján, že ty si skutočným Pánom nášho života. Nech je spomienka na Božie činy v našom živote aj silou ísť ďalej najmä vtedy, keď sa nám zdá, že si ďaleko.

Turzovka, 6.8.2019