Lv 23, 1. 4-11. 15-16. 27. 34b-37, Mt 13,54-58

Počas štúdii v Bratislave som prechádzal po Hviezdoslavovom námestí.

Raz na ňom zašumelo: Tam je... a šepkalo sa meno známeho herca.  Videl som ho prvý raz „na živo“. Bol trochu v „nálade“. Skôr som bol sklamaný. Možno je to všeobecné, spoznávaním aj celebrity strácajú kúzlo, zovšednejú. Všetko nám nakoniec zovšednie! Francúzke príslovie: Pre komorníka neexistuje šľachtic. Vidí totiž jeho nedostatky.

Ježiš bol pre Nazaretčanov všedný a oni ho vlastne ani nezažili veľkého. Z okolia šiel o ňom chýr ako o veľkom divotvorcovi. Divili sa a hovorili: „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda“?

To sa môže zdať aj nám. Vlastne sa nám stalo. Ako sme prežívali 1. sv. prijímanie. Ak si nepamätáme tie pocity, iste ste si to všimli na prvoprijímajúcich deťoch. Ako je to po čase, po rokoch?

Preto Pán Ježiš cez Margitu z Alacoque ponúka program prvých piatkov, aby sme nachádzali nové impulzy.

Ináč by sme prežívali sv. prijímanie, keby Pán Ježiš prichádzal v nejakom žiarivom a oblažujúcom svetle, nejaký božský...

V seminári nám pán profesor hovoril, že prišla za nim pani s otázkou ako to je s „oplátkami k svätému prijímaniu“. Bolo to ešte v čase keď kňaz obetoval sv. omšu obrátený chrbtom k ľudu a ona si myslela, že oplátky kňaz stvorí. Bola sklamaná, že Eucharistiu kňaz nestvorí, ale len premieňa. To by bolo, keby sa robil pri omši taký zázrak! Som presvedčený, že aj toto, ako aj jeho príchod v jase by nám zovšednel. Taký je už človek. Nezovšednel nám napríklad zázrak života? Zoberte do ruky vajce a predstavte si, že z neho vyjde kurča. A položte si známu filozofickú otázku: Čo bolo skôr? Kura či vajce? 

Pán Ježiš v Nazarete sa javil ako tesár, teraz je v jednoduchej hostii, chlebe. Nerobí zbytočne zázraky. chce, aby sme ich nachádzali vo všednosti života. Pridáva sa k nám jednoducho, ľudský. Možno ste si všimli v prvom čítaní, ako Boh cez Mojžiša trikrát prikázal: bude opäť sväté zhromaždenie. Ich hospodársky život bol spätý s Bohom a preto robili sväté zhromaždenie na začiatku žatvy i na dožinky, ako poďakovanie za úrodu

Niekde som čítal: Keby sa nám zjavil Boh vo svojej velebnosti, stratili by sme slobodu. Boli by sme neodolateľné ťahaní k nemu.

Tým by sme stratili aj zásluhy. Boli by sme ako to vajce. Či chce, alebo nie, bude z neho kurča. Jedine človek môže nasledovať Božie volanie a opätovať jeho lásku!

Turzovka, 2.8.2019