Jakub Starší pochádzal z osady Betsaidy pri Genezaretskom jazere.
Voláme ho Jakubom Starším na rozdiel od Jakuba Mladšieho, ktorý bol tiež apoštolom. Bol synom rybára Zebedeja a jeho manželky Salome a bratom apoštola Jána. Obaja bratia mali búrlivú povahu a preto ich Ježiš nazval «synovia hromu». Jakub Starší bol prvým z apoštolov, ktorý podstúpil mučenícku smrť. Stalo sa to v Jeruzaleme v rokoch 42-44 na rozkaz kráľa Herodesa Agripu I. Podľa tradície je pochovaný v Compostele v severozápadnom Španielsku, kde má veľkolepý chrám, ktorý bol jedným z hlavných cieľov pútnikov v 10.-15. storočí.
S KRISTOM A ZA KRISTA
Svätý Jakub, brat svätého Jána apoštola, evanjelistu syn rybára Zebedea a matky Salome, bol jeden z troch apoštolov, ktorých náš Pán vyznačoval dôvernosťou. Stačilo slovo veľkého učiteľa z Nazareta a Jakub sa rozlúčil s jazerom, svojím člnom, rybárstvom a dal sa na život, ktorému najprv nijako nerozumel.
Bol železného zdravia, mocný, s prírodou zrastený muž. Odrazu vstúpil do jeho života Ježiš-Boh. Všetko sa týmto premenilo.
Ustupuje rybárčenie, ale i žena, rodina. Kristus všetko rozdeľuje: «Odteraz totiž piati sa v jednom dome rozdelia: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke...» Lk 12,52-53).
Jakub počul i ďalšiu náuku Ježišovu:
«Kto nie je so mnou, je proti mne...» (Lk 11,22).
Tento apoštol bol z tých, čo veľa nefilozofujú, ale skôr konajú. Majster tak učí, treba tak konať. Pre Ježiša, pre Božie kráľovstvo, ktorému azda ani veľmi nerozumel, vzdal sa všetkého, čo ho dotiaľ viazalo telom a srdcom a prípadne tou «troškou hmoty!»
Vari obanoval?
Sledujme ho. S bratom Jánom ich Pán nazval: «Synovia hromu!» Boli to duše bleskového typu. Chceli, aby celý svet, a to ihneď, prijal Ježiša. Pánovi to muselo byť v duši milé, hoci usmerňoval ich netrpezlivosť. Spolu s Petrom a Jánom prejavuje im Pán viac dôvery. Iba títo traja sú svedkami vzkriesenia Jairovej dcéry, premenenia Ježiša na hore Tábor a svedkami getsemanského zápasu.
«Synovi hromu» — Jakubovi to stačilo, aby dokázal položiť život za Ježiša. Kým v živote si prial s matkou dosiahnuť prvé miesto po jeho pravici alebo ľavici, po zoslaní Ducha — Turícach pochopil tento tvrdý muž, že krajšie je pracovať a umierať, ako kraľovať a panovať.
Prevzal Ježišovu úlohu — kázal, učil v Júdsku a Samárii, ba podľa neskorších správ zašiel až do Španielska. Keď sa vrátil opäť clo Jeruzalema, Herodes Agripa, aby si získal Židov, dal ho sťať 1. apríla r. 44.
Jeho telesné pozostatky boli prenesené a sú uložené v Španielsku v Santiagu di Compostela. Po Svätej zemi a Ríme bolo to kedysi od 10-15. storočia tretie najväčšie pútnické miesto sveta.
«S Kristom žiť, za Krista umierať» bolo motto svätého apoštola. To bol oheň «Syna hromu», ktorý zapaľoval, hádzal iskry, spaľoval srdcia. Iskry tohto ohňa už nikdy nezhasli. Prechádzali stáročiami, zapaľovali ďalšie srdcia.
«Žiť s Kristom» — znamená s ním, pre neho pracovať. Tak žila svätá Panna v Nazarete.
«Umierať pre Krista» — znamená svojou smrťou za sebou strhnúť a preniesť ku Kristovi «zástup» ako svätý Jakub. Zapaľuje nasledovníkov Krista. Syn by nám chcel povedať: «Oddá sa oddať sa Kristovi!»
KVET
Modlitba apoštolských pracovníkov: Jednorodený Synu Boží...
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými