2 Kor 5, 14-21. 20, Mt 5, 33-37

Možno súhlasíte: Čim väčšie dary, tým väčšie zneužitie.

Dary, ako keby nás aj od Boha odvádzali. Napríklad naši mladí farníci. Mnohí „nemôžu“ chodiť do kostola, lebo majú tréningy, musia ísť tancovať, predvádzať sa - hitom sú mažoretky... Umelci, ktorí dostali veľa darov väčšinou vedú hedonistický život.

Prichádza mi pri tom vždy na myseľ miništrant Igor v Detve. Opýtal som sa ho prečo je taký smutný. Na začiatku sezóny bol na lekárskej prehliadke, našli mu na srdci šelest a musel s futbalom končiť.

Čo my? Vedú nás dary k Bohu? Napríklad máme dar jazyka. Je to dar? Veľký! Vieme aké je to, keď sme len zachrípnutí.

Dnešné evanjelium nás povzbudzuje, aby nás tento dar jazyka neodvádzal od Boha. Boli sme upozornení: Vôbec neprisahajte...Ale vaša reč nech je ‚áno – áno‘, ‚nie – nie‘. Čo je navyše, pochádza od Zlého.“

Veria nám ľudia natoľko, že nepotrebujeme použiť slovko: Prisahám? Je naša reč priama, otvorená, alebo sme falošní? Nehovoríme; ale ti to pristane a pomyslíme si, že vyzerá ako strašidlo, ja by som si to nikdy neobliekla...? Neprekrúcame realitu, aby sme vynikli, alebo niekoho „potopili“?

Nech nám dnešné Božie slovo pomôže byť v Kristovi, novým stvorením (1. čítanie) v používaní jazyka.

Staškov, 15.6.2019