Sk 11, 21b-26; 13, 1-3, Mt 10, 7-13

Birmovanci dostali v záverečnom teste, otázku: Pomohol si niekomu vo viere? Ak áno, ako?

Sme pobirmovaní – je to otázka aj pre nás! Vieme, že pomôcť nikomu vo viere je náročné a vieme, že to nejde slovami. Naše svedectvo viery sa volá evanjelizovanie. A je to v podstate svedectvo životom. Príkladom v tom je pre nás dnešný oslávenec sv. Barnabáš.

V Skutkoch apoštolov v štvrtej hlave čítame: Predal pole a zisk dal k dispozícii apoštolom pre chudobných. Je to svedectvo, ktoré je aktuálne v dnešnej dobe. Mnohí hovoria a badáme to aj my, že všetko ide cez peniaze. Aj v športe, kde sú peniaze, tam sa väčšinou víťazí.

Ďalej u neho badáme, že je zapálený, obetavý pre vec evanjelia a dokáže dôverovať ľuďom. Ujal sa Pavla a zaviedol ho k apoštolom (Sk 9) Čo to znamená? Dôvera Pavlovi, poučí ho vo viere. Ďalej nerobí na vlastnú päsť, zoberie Pavla do Antiochie (Sk 18).Toto rozvíjajúce sa kresťanské spoločenstvo ich potom vyšle k pohanom. Tam preberá iniciatívu Pavol. Barnabáš dokáže byť v tieni. O čom to svedčí? Nejde mu o seba, ale o evanjelium.

Ešte zaujímavá črta. Jeho bratanec Marek nezvládne útrapy apoštolskej cesty. Barnabáš ho neodpíše, ale pomáha mu zoceliť sa. Vychoval pomocníka Pavla, Petra a vlastne evanjelistu. Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôt nedohasí... – podľa vzoru svojho Majstra.

Po príklade dnešného svätca mi evanjelizovanie vychádza takto: Nebyť naviazaní na hmotu, na svoje ego, spolupracovať a neodpisovať ľudí.

Turzovka, Dom sv. Jozefa, 2019