Sk 20, 17-27, Jn 17, 1-11a

Pozastavme sa pri pojme sláva, ktoré zaznelo v dnešnom evanjeliu v rôznych modifikáciách.

Slovo „sláva" v slovenčine nič veľkého neznamená. Je odvodené od slova slovo. Podľa toho je slávny ten o kom sa hovorí. Riadia sa podľa toho rýchlo vykvasené celebrity. Robia všetko možne, aby sa o nich hovorilo a teraz aj písalo (najmä v bulvári) a boli v médiách. Ale grécke DOXA a hlavne hebrejské ŠECHINA, to je niečo iné! Je od slova váha. Toto slovíčko sa objavuje sa aj v slovenčine a znamená: Závažnosť, vážnosť, významnosť, význačnosť.

Skúsme si podľa toho pretlmočiť dnešné evanjeliu, kde sa vyskytuje slovíčko sláva:

Otče, osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba... Ja som ťa oslávil na zemi... A teraz ty, Otče osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet... A v nich (apoštoloch) som oslávený...

– však to má hlbší význam! Môžeme si pomôcť aj slovíčkom ožiarení, ktoré dáme k slovu sláva.

Kresťania, ožiarení Bohom, teda tí, na ktorých spočinula Božia nevypovedateľná žiara, sú touto žiarou zjednocovaní: medzi sebou navzájom i s Bohom.

Práve žiara Božej slávy dáva poznať, že si nás Boh zamiloval. Na tomto Božom „zamilovaní" všetko stojí (viď. 1 Jn 4,19).

Turzovka – Dom sv. Jozefa, 4.6.2019