Sk 16, 22-34, Jn 16, 5-11

Kedysi sa všetci pozdravovali.

Často len tak prihovorili, že sa na to ani nečakala odpoveď. Jeden profesor, ktorý žil 40 rokov v zahraničí sa roztrpčoval nad tým prečo sa ho ľudia vypytujú a prečo sú zvedaví. Bral to ako sledovanie. Musel som mu vysvetliť, že ak sa ho opýtajú kde ide, že to je len zdvorilostné a stačí sa usmiať a povedať, len tu kúsok, alebo do mesta, niečo si kúpiť...

Dnes sme počuli, že tak nejako vnímali slova Pána Ježiša apoštoli. Len povrchne. Ježiš sa dokonca sťažuje: ...nik z vás sa ma nepýta: Kam ideš? Boli mysľou niekde úplne inde, boli zaťažení smútkom. Ježiš chcel odpovedať, dať vysvetlenie.

A čo s tým smútkom mali robiť? Odpoveď je relatívne jednoduchá. Mali klásť otázku: Kam ideš? Dosali by odpoveď: Idem k Otcovi. Čo by im to pomohlo? No, mohli sa tešiť! Platí tu: Keď ti ide o tvoj úspech, môžeš byť smutný, ak ti však ide o Boží úspech, nemôžeš nikdy smútiť, pretože Boh nikdy nie je neúspešný. (P.Rosso) Apoštoli nemali dôvod na smútok. Navyše, Pán im povedal: knieža tohto sveta je už odsúdené.“ A na svet prichádza iné knieža. Duch Svätý, Tešiteľ.

Turzovka, Dom sv. Jozefa, 28.5.2019