Sk 15, 7-21, Jn 15, 9-11

„Radosť a šťastie patria spolu a tí čo toto vlastnia môžu ďakovať Bohu, že im dal prikázania, ktoré ich k radosti a šťastiu doviedli.“

Tak som niekde čítal.

Možno to korešponduje s tým čo sme dnes čítali v evanjeliu: Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. No a to by bolo, aby sme nemali radosť ak sme s Bohom, v jeho láske.

Preto by sme nemali brať prikázania ako bremeno, ale ako cestu k radosti. Počuli sme ako na prvom koncile, pri hádke o prijímaní pohanov do Cirkvi, Peter povedal: Prečo teda teraz pokúšate Boha a chcete položiť na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my?! Prikázania nie sú jarmo, ale niečo, čo nám pomáha chrániť sa pred zlom a dokonca pred smrťou. Ak jazdíme v horách, po kľukatých cestách, sme radi ak sú tam zvodidla. Chránia nás pred pádom do priepasti.

Nech aj o nás platí, keď počúvame Božie slovo, akoby nám Ježiš hovoril: Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná.

Staškov, 23.5.2019