Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Narodil sa v Massa Marittima v Toskánsku roku 1380.

Vstúpil k františkánom a po kňazskej vysviacke kázal po celom Taliansku na veľký osoh duší. Šíril úctu k najsvätejšiemu menu Ježiš. Má veľké zásluhy o vzrast horlivosti a poriadku vo svojej reholi. Napísal aj teologické diela. Zomrel v Akvile roku 1444. 

Z Rečí svätého kňaza Bernardína Sienského Ježišovo meno, svetlo kazateľov

Ježišovo meno je svetlom kazateľov, lebo dodáva hlásaniu a počúvaniu jeho slova žiarivú jasnosť. Veď čo myslíš, kde by sa vzalo na celom svete také veľké, neočakávané a prudké svetlo viery, ak nie z ohlasovania Ježiša? Či nás Boh nepovolal „do svojho obdivuhodného svetla“ (1Pt 2,9) aj svetlom a vôňou tohto mena? Apoštol právom hovorí tým, čo sú osvietení a v tomto svetle vidia svetlo (porov. Ž 36,10): „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla!“ (Ef 5,8)

Preto treba toto meno ohlasovať, aby svietilo, a nie zamlčovať. A pri hlásaní nemá vychádzať zo špinavého srdca alebo z poškvrnených perí, ale treba ho uložiť do vyvolenej nádoby a z nej vynášať.

Preto hovorí Pán o Apoštolovi: „Jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela.“ (porov. Sk 9,15) Hovorí: „Vyvolil za nádobu,“ v ktorej sa vystavuje na predaj ten najlepší nápoj, aby lákal na pitie, a to tým, že žiari a skvie sa vo vyvolených nádobách: „aby zaniesol moje meno“.

Lebo ako keď sa po zbere úrody rozloží na poli oheň a páli sa suché a nepotrebné krovie a tŕnie, ako keď prvé slnečné lúče zaháňajú temnoty a zlodeji, noční tuláci a podkopávači domov sa skrývajú, tak aj vtedy, keď Pavol kázal národom, bolo to ako burácajúci hrom, ako silný spaľujúci oheň, ako jasné vychádzajúce slnko: nevera mizla, faloš sa tratila, pravda sa rozžarovala, ako keď sa vosk topí v páľave silného ohňa.

Veď slovami, listami, zázrakmi a príkladom rozširoval Ježišovo meno. „Neprestajne“ chválil Ježišovo „meno“ a oslavoval „ho svojím vyznaním“ (porov. Sir 51,15 [Vg.]).

Apoštol niesol toto meno „aj kráľom, pohanom i synom Izraela“ (porov. Sk 9,15) ako svetlo. Osvecoval krajiny a všade volal: „Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Žime počestne ako vo dne.“ (Rim 13,12-13) A všetkým ukazoval lampu, ktorá horí a svieti na svietniku, tým, že na každom mieste zvestoval „Ježiša, a to ukrižovaného“ (1Kor 2,2).

Preto Cirkev, Kristova nevesta, stále podopieraná jeho svedectvom, s prorokom jasá: „Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné,“ (Ž 71,17) čiže stále. Aj prorok povzbudzuje na to: „Spievajte Pánovi, velebte jeho meno. Zvestujte jeho spásu deň čo deň“ (Ž 96,2), čiže Ježiša, jeho Spasiteľa.

Modlime sa.

Láskavý Otče, ty si vložil do srdca svojho kňaza Bernardína veľkú lásku k svätému menu Ježiš; pre jeho zásluhy a na jeho orodovanie dopraj, aby sme aj my horeli láskou k tebe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.