Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Sk 7, 51 – 8, 1a, Jn 6, 30-35

Spišská diecéza organizuje Hanusove dní.

Tohto roku, 29.4. na nich v Bratislave Pavol Hrabovecký hovoril o Chestertonovi, veľmi zaujímavej osobnosti. Chesterton konvertoval na katolícku vieru vďaka jej učeniu o dedičnom hriechu. Bez tejto náuky si nevedel vysvetliť život. Bez uvedomenia si existencie tohto dedičného zaťaženia by sme si nevedeli vysvetliť dnešné čítania.

Pochopil to Štefan, prvý mučeník, ktorý sa k súčasníkom vyjadril: Vy, tvrdošijní s neobrezaným srdcom a ušami, vy vždy odporujete Duchu Svätému; vy takisto ako vaši otcovia... strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Je zrejmá náklonnosť k hriechu.

Dedičný hriech rezonuje aj v evanjeliu. Po nasýtení síce Židia hovoria: Pane, vždy nám dávaj taký chlieb, ale mysleli na telesné nasýtenie a vieme ako to skončilo. Dedičný hriech spôsobuje nielen náklonnosť k zlému – vo vzťahu k Štefanovi, ale i zatemnený rozum – vo vzťahu k Ježišovi.

Teda, je tu dedičný hriech a ten všetko ospravedlňuje? Neospravedlňuje, iba vysvetľuje. Človek (najmä pokrstený) mu má dať STOP! Tak ako Štefan. Počuli sme od neho po vzore Pána Ježiša: Pane, nezapočítaj im tento hriech. Štefan zomrel, ale začalo aj dobro. Ukrutníci odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. A on schvaľoval, že ho zabili. Ale! O pár rokov sa zo Šavla stal Pavol.

Židom aj nám Ježiš povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ A ak prijímame tento chlieb, nebudeme hladovať a žízniť po láska, budeme ju mať a šíriť.

Turzovka, 7.5.2019