Sk 4, 32-37, Jn 3, 7b-15

Občas počujeme: V predchádzajúcom živote...

A miesto troch bodiek dosadzujú: Som bol, robil som, atď. Hovoria tak stúpenci reinkarnácie, alebo len tak zo žartu. Pred pár rokmi to bol hit, venoval som sa tejto téme, mal o nej aj prednášky (kto sa prihlási, pošlem štúdiu o tom). Bol som prekvapený, že medzi vyznávačmi reinkarnácie boli aj niektorí odborníci, lebo je to veľmi naivná teória.

Ak sme v dnešnom evanjeliu počuli z úst Pána Ježiša: Musíte sa znova narodiť, ide o znovu narodenie pri krste Duchom Svätým. Nejde tu iba o krst, ale prijatie Ducha Svätého, aby jeho pôsobenie zmenilo náš život – tak ako sme to počuli v prvom čítaní o živote prvých kresťanov.

Pripomeňme:

Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.

Preto medzi nimi nebolo núdzneho, lebo čo mali polia alebo domy, predávali ich a čo za ne utŕžili, prinášali a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval.

Menovite spomínajú Jozefa, ktorému apoštoli dali meno Barnabáš, čo v preklade znamená syn Útechy, levita, rodom Cyperčan, mal roľu, predal ju a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám.

Nie je to príklad ekonomického hospodárenia, ale nadšenia pre Ježiša a život v jeho Duchu. Oni sa skutočne znova narodili.

Drvivá väčšina z nás je pokrstená v detstve, preto o nás 100 % platí: Musíte sa znova narodiť. Počas pôstu sme sa snažili pokáním znovuzrodiť. V tomto veľkonočnom čase by sme mali pokračovať v radostnom Ježišovom Duchu.

Tak čo, mali by sme aj my hovoriť: V predchádzajúcom živote...? Mali! Tak, aby sme mohli doplniť: V predchádzajúcom živote bez Ducha som žil nie dobre, ale už som sa zmenil, usilujem sa žiť podľa Ježišovho Ducha.

Turzovka, Dom sv. Jozefa, 30.4.2019