Gn 17, 3-9, Jn 8, 51-59

Fenomén židovstva.

Je to niečo veľmi zvláštne, priam zázračné, že sú tu Židia doteraz. Je zázrakom, že sa udržali do čias Pána Ježiša. Prežili odchod do Egypta a návrat, dve zajatia – asýrske a babylonské. Žili na strategicky dôležitom kuse zeme, cez ktorý išli dôležité obchodné cesty, o ktorý mali záujem mocnosti. Nikdy nemali nejaké mocné kráľovstvo, ktoré by ich upevnilo (Kráľ Dávid a Šalamún sú od mnohých bádateľov považovaní za zveličené legendy). A prežili. V Ježišovom čase boli pod nadvládou mocného Ríma po vojenskej a pod nadvládou gréckej kultúry, po stránke ideovej.

Po roku 70, keď padol Jeruzalem sa vlastne rozpadol ich „štát“. Stáročia boli bez chrámu, štátnej organizácie, dokonca jazyka rozptýlení po celom svete. A v každom storočí prenasledovaní, obstali až dodnes. Prvý človek, ktorý sa intenzívne pokúšal oživiť hebrejčinu bol Mendele Mocher Sforim (1835 - 1917). Jeho diela boli zmesou rôznych vývojových stupňov hebrejčiny a jeho vlastných novotvarov. Neskôr sa však začal venovať jidiš literatúre a stal sa jej priekopníkom. Hebrejčina ako moderný a obecne používaný jazyk sa stal až vďaka Eliezerovi Ben Yehudovi (1857 -1922), ktorý celý život zasvätil tomuto jazyku. V 80. rokoch 19. storočia presídlil sa do Palestíny a bojoval za to, aby sa hebrejčina stala židovským národným jazykom, ktorý bude spájať Židov po celom svete. Vo svojom dome rozprával s rodinou a s návštevníkmi výhradne hebrejsky, vydával noviny, hebrejský slovník gramatiky. Prvý úspech zaznamenal v roku 1922, kedy britská mandátna správa uznala, vedľa arabčiny a angličtiny, hebrejčinu ako tretí oficiálny jazyk zeme. Vznikom štátu Izrael sa hebrejčina presadila ako oficiálny jazyk.

Prečo to spomínam? Aj na základe spomenutého vidíme, že Boh dodržiava zmluvu. Dnes sme počuli ako Boh povedal Abrahámovi: A uzavriem zmluvu medzi mnou a tebou i medzi tvojím potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach, zmluvu večnú, že budem Bohom tvojím i tvojho potomstva po tebe. To je tajomstvo existencie tohto vyvoleného národa. Ináč je to nielen nepochopiteľné a nepredstaviteľné, ale aj nemožné.

Uvedomujeme si, že Boh „dodrží slovo“. To čo Ježiš povedal Židom: „Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky“, je pre nás ešte neuveriteľnejšie. Starozákonný ľud dostal prisľúbenia pre tento svet. My sme ho dostali pre tento i budúci život.

Kresťania sa považujú za duchovné Abrahámovo potomstvo. Preto by sme mali aj my vydržať v dôvere Bohu, aby sme nevideli smrť naveky.

Ježiš povedal: Ja Som. Tým je povedané, že je Boh, že je vždy. A toto „vždy“ nám ponúka.

Turzovka, 11.4.2019