Pokiaľ pripúšťam Boha?
Po hranicu:
- užitočnosti - je dobre ak ma vidia v kostole voliči, rodičia, vychovávatelia, patrí sa to... Prípadne si chcem niečo vyprosiť
- príjemnosti - kolorit sviatkov, nedele... Bez Boha by neboli také pekné Vianoce, Veľká noc ba ani nedeľa. Potom aj tie sobáše a krsty sú v kostole krajšie. Pohreb bez kňaza - to je len také zahrabanie človeka.
- rozumu - verím pokiaľ to rozum pripustí. Nebudem predsa veriť čo neviem rozumom vysvetliť (Trojica, Eucharistia, Božie kráľovstvo ...)
- povery - ak nejdem do kostola - môže sa mi niečo stať, ak nedám na kostol - Boh ma nepožehná, nepomodlím sa - stihne ma nešťastie
Boh prichádza a žiada viac ako to čo je za spomínanými hranicami.
Žiada čo nie je pre mňa len užitočné. Niekedy dopustí na mňa to, čo mi nie je na osoh v spoločnosti. Niekto ma môže zosmiešňovať v spoločnosti pre vieru.
Boh čaká odo mňa to, čo nie je príjemné. Napríklad dať niečo na charitu, odpustiť, pomôcť chorému...
Boh prevyšuje náš rozum. Keby sme ho pochopili nebol by ani Bohom.
Boh miluje a lásku očakáva. Nepáči sa mu vzťah založený na povere.
Ak prijmeš Boha za svoje hranice potom zistíš, že je to pre teba to najužitočnejšie, najpríjemnejšie, naplní to tvoj rozum a oslobodíš sa od povier.