Sir 17, 1-13, Mk 10, 13-16

Jeden slovenský verbista mal pastoračnú prax v Rakúsku.

Na výlete pri stúpaní do kopca potlačil jedno dieťa. Tamojší duchovný priam hystericky skríkol, dobehol k nemu a rázne mu povedal, aby to nerobil, lebo ho môžu obviniť zo sexuálneho obťažovania mladistvých.

Keby to bolo aj tu tak pred rokmi, tak by museli mnoho kňazov pozatvárať. Spomínam na rozlúčku detvianskeho kaplána. Z príležitosti preloženia do inej farnosti usporiadal rozlúčkový futbalový zápas. Po skončení sa z tribún vyrojilo množstvo deti a doslova sa vrhli na pána kaplána. Neuveriteľne, viac ako tretina futbalového ihriska bola zaplavená vďačnými deťmi.

To bolo. Ako je to teraz? V mnohých krajinách je to ako som uviedol v úvode. Kňaz má osobitnú sakristiu, osobitnú miništranti. Aj u nás sa nemôže kňaz venovať deťom bez prítomnosti iného dospelého...

Kde sme to dopracovali!? Vo Vatikáne bol samit predstaviteľov Cirkvi o zneužívaní detí. A je to vážne a veľmi bolestné. A kvôli zneužívaniu detí niektorými duchovnými trpia zneužívaní i celá Cirkev.

Zdá sa, že spomínané opatrenia sú potrebné. Dne sme počuli: Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Kto má túto Ježišovu požiadavku plniť? Jednoznačne rodiny. Na nich je celá ťarcha – povedzme radostná – duchovnej starostlivosti o detí.

Rodiny, každý kresťan sa má angažovať pre zdravý vývoj našich detí. Aj v tom, aby sa nepresadila Gender ideológia. Iste ste zachytili metodológiu výchovy detí, ktorá mala byť realizovaná aj u nás. Deti sa mali dotýkať seba, iných i na intímnych častiach tela a vyjadrovať svoje pocity. Tu práve vidno zvrátenosť našej spoločnosti. Aj takáto „výchova“! Deti majú možnosť už od útleho detstva dostať sa na internete k pornu, celebrity sa verejne chvália svojimi zvrátenosťami a na druhej strane „hon na čarodejnice“.

O to viac si musíme my duchovní držať svoj mravný profil, mať k zneužívaniu detí „nulovú toleranciu“ a každý kresťan sa usilovať privádzať deti k Ježišovi.

Turzovka, 2.3.2019