Sir 1, 1-10, Mk 9, 14-29

Minulý týždeň v stredu som hovoril o tom, že evanjelista Marek píše kriticky o učeníkoch.

Popisuje ich ako takých, ktorým treba postupne otvárať oči: Nepochopili to s chlebmi, ich srdce bolo zaslepené (6,22), máte oči a nevidíte, máte uši a nepočujete? Hovoril im: Ešte stále nechápete? (8,18.21) Učeníci boli stále hluchí a slepí a nevedeli pochopiť Ježišovo konanie. Aj Peter, keď vyznal, že Ježiš je Mesiáš, vzápätí bol pokarhaný, lebo nemal zmysel pre veci Božie, iba ľudské (8,31).

Dnešné evanjelium ide tiež v tom duchu. Počuli sme ako im Ježiš vyčíta: „Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Keď budeme čítať jeho evanjeliom ďalej dozvieme sa, že učeníci sa sporili o prvenstvo, okrikovali detí, aby neotravovali Ježiša, nechcú veriť v zmŕtvychvstanie. Ježiš je však k ním trpezlivý, aj dnes im vysvetlil dôvod ich nezdaru pri liečení chlapca.

Ježiš má trpezlivosť aj s nami. A musí mať s nami ešte väčšiu ako s učeníkmi. Aspoň ak hovorím za seba. Lenže od nás nepočuje ako od chlapcovho otca: Verím. Pomôž mojej nevere! Byť spokojný so sebou je veľmi zlé. Čo pomáha k vylepšenie. To čo radil Pán Ježiš učeníkom – modlitba. Osobný vzťah s Ježišom.

Turzovka, Dom sv. Jozefa, 25.2.2019