Gn 8, 6-13. 20-22, Mk 8, 22-26

Kedysi som čítal psychoanalýzu Judáša.

V dnešnej dobe je to hit. Jeho zrada mala začať príbehom dnešného evanjelia. Čítali sme, že Ježiš vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: „Vidíš niečo?“ Ten sa pozrel a povedal: „Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili.“ Ježiš mu musel znova položil ruky na oči, aby začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne. Judáš sa podľa tejto psychoanalýzy domnieval sa, že Ježiš stráca svoju zázračnú moc, lebo uzdravoval na etapy a to mal byť začiatok jeho odklonu od Ježiša.

Nemuselo to takto vôbec byť. Ak je Marek chronologický, tak práve po tomto uzdravení nasleduje Petrovo vyznanie, že Ježiš je Mesiáš a Boží syn. A ešte popísal ďalšie množstvo zázrakov „na prvý pokus“. Ináč Marek (7,33-35) jediný podobne popisuje uzdravenie hluchonemého.

Urobme si analýzu Markovho postupu vykresľovania Ježišových učeníkov a ich postupného vychovávania. Marek ich popisuje ako takých, ktorým treba postupne otvárať oči: Nepochopili to s chlebmi, ich srdce bolo zaslepené (6,22), máte oči a nevidíte, máte uši a nepočujete? Hovoril im: Ešte stále nechápete? (8,18.21) Učeníci boli stále hluchí a slepí a nevedeli pochopiť Ježišovo konanie. Aj Peter, keď vyznal, že Ježiš je Mesiáš, vzápätí bol pokarhaný, lebo nemal zmysel pre veci Božie, iba ľudské (8,31).

V tomto zmysle rozprávanie o postupnom uzdravení slepého ma rozhodujúci význam v štruktúre Markovho evanjelia. Ježiš je schopný uzdraviť aj postupne zo slepoty telesnej i duševnej. Hieronym komentuje dnešné uzdravenie takto: Poznanie slepého pomaly napreduje. Nikto nemôže spoznať v jednej chvíli dokonalú múdrosť, len natoľko môže byť schopný. Najprv sa umýva špina, končí slepota, a tak vstupuje svetlo... Nakoniec slepec vidí všetko to, čo vidí každý kresťan: vidí tajomstvo Trojice, vidí tajomstva evanjelia. Kristus je totiž pravým svetlom. (Tractatus in Marci)

A to je príjemné konštatovanie aj pre nás.

Turzovka, 20.2.2019