Gn 1, 20 – 2, 4af, Mk 7, 1-13

Pred dvoma rokmi som citoval myšlienku Ovidia: Vidím čo je dobré, aj to schvaľujem, ale robím predsa to čo je horšie.

Úvahu som zakončil takto: Aby sme vedeli ako si očisťovať srdce, mali by sme hovoriť o vášňach. Trochu som to naznačil v súvislosti s citátom Ovidia. To by bolo na ďalšiu úvahu. Žeby o rok?

Takže nie o rok, ale o dva uvažujme trochu o vášňach. Skutočne len trochu, lebo to by bolo na celé traktáty. Ruský teológ Boris Vyšeslavcev napísal: Naše srdce je naozaj koreňom a stredom života. Ukazuje, či je človek dobrý, alebo zlý. Podnecuje ostatné sily k činnosti a keď vykonali svoje dielo, srdce prijíma do seba výsledok týchto akcií, aby posilnilo, alebo oslabilo ten pocit, ktorý charakterizuje stálu dispozíciu človeka. Zdá sa, že srdcu by sa malo zveriť riadenie života. Veď to tak v mnohých prípadoch je. Možno, že na počiatku to tak aj bolo. Ale prišli vášne a všetko uviedli do zmätku. Keď sú tieto vášne prítomné, potom naše srdce neukazuje bezpečne cestu. Naše dojmy nie sú také, aké by mali byť. Túžby sú zvrátené a strhávajú činnosť iných síl ku plytvaniu. Toto je teda program: udržuj svoje srdce pod kontrolou a podrobuj všetky city, túžby a náklonnosti prísnej kritike. Keď bude srdce očistené od vášní, potom bude môcť konať podľa svojej chuti.

K týmto pekným a oslovujúcim myšlienkam v súvislosti s dnešným Božím slovom, iba toto: V prvom čítaní zaznelo po každej etape stvorenia slovíčko dobré. Po stvorení človeka: veľmi dobré. Boris Vyšeslavcev napísal: Možno, že na počiatku to tak aj bolo. Ale prišli vášne a všetko uviedli do zmätku. Vidíme to na farizejoch. Pán Ježiš na nich aplikoval slová proroka Izaiáša: Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. Vyšeslavcev: Zdá sa, že srdcu by sa malo zveriť riadenie života. Samozrejme ak je pri Bohu. Ak odoláme vášňam. Ak nie, potom naše srdce neukazuje bezpečne cestu.

Samozrejme, všetko v plnej miere platí o nás.

Turzovka, Dom sv. Jozefa, 12.2.2019