Spomedzi všetkých tvorov jedine človek si uvedomuje smrť a lúči sa so zomrelými.
U slonov vidno nejaké rituály pri úmrtí člena stáda a aj určite „odpratávanie“ z ich teritória. Ale iba človek – vo všetkých kultúrach – sa pietne lúči s mŕtvymi, pochováva ich, stará sa o ich hroby. Je to ľudské a samozrejmé, máme to zakódované. Uľavujeme si tým smútok, bôľ nad odchodom blízkych a prejavujeme im tým vďačnosť.
To robíte aj vy, ktorí ste sa prišli rozlúčiť s našim zosnulým príbuzným, spoluobčanom a keďže bol pokrstený aj farníkom.
Pri tejto rozlúčke tu zazneli modlitby, Božie slovo a aj po tomto príhovore budeme v modlitbách pokračovať. Je to kresťanská rozlúčka. Čo môže priniesť nám i zosnulému?
Nám, utíšenie bôľu.
Veď Božie slovo nám dalo nádej. Hovorilo nám o Ježišovej obeti, pripomenulo nám, že Ježiš prišiel medzi nás aby nám dal nádej na život s nim. Naša modlitba – ako odpoveď na Božie slovo, je znakom, že niečo z Božieho slova sme prijali – ináč by sme sa zbytočne modlili.
O čo môže priniesť pre zosnulého?
Jeho rakvu sme kropili vodou a budeme tak robiť na cintoríne nad jamou. Toto kropenie nám pripomína krst. I jeho krst. Sme pokrstení. Stali sme sa vtedy Božími synmi a dcérami. Tvoríme odvtedy jednu rodinu – Cirkev. A s Cirkvou vo Verím Boha vyznávame: Verím v Boha Otca všemohúceho... verím v spoločenstvo svätých... So zosnulým tvoríme spoločenstvo, ako aj s tými, ktorí nás predišli a sú v Božom kráľovstve a prihovárajú sa za nás. A tak naše modlitby, tento prejav lásky, že sme sa s nim prišli rozlúčiť, mu pomáha na ceste do Kráľovstva lásky.
Preto s láskou a s dôverou v Pána života pokračujme v modlitbách.
Turzovka, 1.2.2019