Pokračujeme v úvahách o poznaní seba.
Tie sú na linkách:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1988-casto-nechapeme-seba
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1990-povrchne-sebapoznanie
Toto poznávanie seba nám umožňuje zároveň poznávať nášho Stvoriteľa – Boha.
Všetci veľkí učitelia vnútorného života totiž poukazujú na to, že na lepšie poznanie Boha je potrebné poznanie seba. Naše skúsenosti a sledovanie našej prirodzenosti (pocity, predstavy, všetko čo prežívame, i svedomie) nás môže privádzať k poznaniu Boha. Zbadáme určitú zákonitosť v nás - najmä vo svedomí. Sú to stopy (zákony?) napísané samým Stvoriteľom. Práve ľudská prirodzenosť so svojimi zákonmi (zákonitosťami) sa stáva priestorom, v ktorom sa odohráva naše stretnutie s Bohom.
Základom je tu pokora. To sa nám môže zdať zvláštné. Ale nie; je to samozrejme, najmä ak si premyslíme definíciu pokory od Terézie Avilskej: Pokora je pravda. Táto pokora nás privedie k pravde o nás i o Bohu – nakoľko sa dá Boh poznať.
Preto aj svätý Bernard z Clairvaux, keď písal o stupňoch pokory, zdôrazňoval nevyhnutnosť pravdivých vedomostí o sebe ako prvého stupňa na ceste k pravde. Poznanie pravdy o Bohu (ak sa to takto dá povedať) vyžaduje poznanie pravdy o sebe samom.
Svätý Ignác z Loyoly v Duchovných cvičeniach podáva veľa poučení, ktoré pomáhajú „rozlišovať duchov“, to znamená pri dôkladnom pozorovaní toho všetkého, čo sa v nás deje, aké nálady nás usmerňujú, odkiaľ sa berú, aký je ich prameň. Podľa otca Ignáca vedomé prežívanie vnútorného života spočíva totiž vo vycítení a spoznávaní rozličných hnutí, ktoré povstávajú v našej duši: dobré, aby sme ich prijali, zlé, aby sme ich zamietli (por. Duchovné cvičenia - DC).
„Vnútorný život“ sa môže ľahko zdeformovať ilúziami. Ten totiž, kto nepozná seba a to, čo sa v ňom deje, veľmi ľahko si môže pomýliť účinkovanie vlastnej neusporiadanej citovosti s Božím účinkovaním. Túto neznalosť seba využíva aj satan kvôli tomu, aby zviedol človeka na scestie. Satan totiž, ako hovorí sv. Ignác v zhode so sv. Pavlom, berie podobu anjela svetla, aby pod zdaním dobra priviedol človeka k zlému (por. DC; 2 Kor 11, 14).
Thomas Merton nás upozorňuje, že Boha poznáme natoľko, nakoľko vzrastá v nás uvedomenie si seba samých. Seba poznávame zas prostredníctvom Boha. Je tu vzájomné prepojenie.
Blaise Pascal hovorí: Poznanie seba bez poznania Boha rodí zúfalstvo, poznanie Boha bez poznania seba rodí pýchu. Áno, ak uvažujeme o sebe, dôjdeme k poznaniu našej slabosti a smrteľnosti a to je zúfalstvo. Ak poznáme Boha a nevidíme našu malosť, spyšnieme. Tieto dve poznania - poznanie seba a poznanie Boha - musia ísť spolu. Cieľom týchto úvah je teda prijímanie Božieho Slova, aby nás viedlo k čoraz plnšiemu pochopeniu seba a k poznávaniu tajomstva Boha.