Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

1 Jn 4, 11-18, Mk 6, 45-52

V nedeľu Svätej rodiny som bol na pohrebe spolužiakovi vo Veľkom Rovnom.

Kázeň mal jeho rodák, ktorý sa staral aj o organizovanie pohrebu. Spomínal ako pri odvážaní jeho osobných veci z charitného domu kde dožil, zbadal jeho primičný obrázok z 9.6.1973. Motto na ňom, mal z prvého čítania: A my sme spoznali a uverili v lásku ktorou nás Boh miluje – je to podľa vtedajšieho prekladu. Dnes nám znelo: A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. 

Kazateľ na základe toho hovoril, že celý jeho život bol spoznávaním lásky Boha k nemu a snahou, túto lásku opätovať. To by mohlo byť motívom každého človeka: Uveriť v Božiu lásku a spoznávať ju. 

Prečo uveriť v Božiu lásku? Lebo je to neuveriteľné, že ten veľký Boh nás miluje, že v obrovskom vesmíre si všimol maličkú zem. Naša zem je skutočne prášok v porovnaní s nebeskými telesami. Tie sú omnoho väčšie a je ich nespočítateľné množstvo. Aký je človek v porovnaní s našom zemou. A Boh sa stal jedným z nás, Boh sa o nás stará.

Ako spoznávať túto Božiu lásku - starostlivosť o nás?

I takto; Úryvok dnešného evanjelia začínal: Keď Ježiš nasýtil päťtisíc mužov... Tí mohli spoznať starostlivosť Ježiša, ale čo my? Či nás Boh nenasycuje? Lenže my to považujeme za samozrejmosť a miesto vďačnosti za pokrm, skôr máme problémy ako zhodiť po Vianociach. To je teda paradox!

Preto si zoberte niekedy jablko do ruky a uvažujte ako vzniklo, čo všetko potrebovalo, aby ste ho mali v ruke. Čím viac budete nad nim uvažovať, tým väčší obdiv budete mať k Stvoriteľovi. A spoznáme a uveríme v lásku Božiu.

A Ježiša nebudete považovať za mátohu. Je to strašné rúhanie, že Boha považujeme za prekážku šťastia! Naopak budeme celí ohromení nad veľkosťou Božej lásky voči nám. Ako tí čo ich popisuje dnešné evanjeliu.

Domnievam sa, že to nie je morbídne, ak si trochu predstavíme, že sa budú s nami lúčiť. A pouvažujme, aké motto by sa dalo povedať na našom pohrebe. Ja to mám jednoduché. Ja som mal na primičnom obrázku to čo zosnulý spolužiak. Už nepamätám kto koho ovplyvnil. Problém je „len“ v tom či to bude možné povedať i o mne.

Turzovka, 9.1.2019