Iz 40, 1-11, Mt 18,12-14 

Jedna pani, ktorá v strednom veku evidentne prehlbuje svoju vieru - vzťah k Bohu a samozrejme aj vzťah k ľuďom hovorí:

Keď čítam Sväté písmo, nejakých dobrých duchovných spisovateľov, napríklad sv. Jána z Kríža, ktoré bolo v breviári na včerajší deň, priam ma fascinuje ako Boh miluje človeka. Len škoda, že som sa až teraz k tomu dostala. Mohla som viac odovzdať deťom, prostrediu v ktorom som žila.

Aby sme ani my nenariekali nad rozliatym mliekom, neprišli k tomuto poznaniu po rokoch, zahĺbme sa do dnešných textov, ktoré nám priniesla liturgia. Je tam veľa potešujúcich myšlienok:

 Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte k nemu, že sa skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina... Ako pastier pasie svoju čriedu, do náručia berie baránky a kladie si ich do lona; starostlivo vedie ovce brezivé... -1. čítanie.

Evanjelium: Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.“

Myšlienka Dobrého pastiera je nám známa. Aj dnešné texty, ktoré nám ho pripomínajú sú pre nás všedné. Čo s tým?

Skúsme nad nimi uvažovať cez našu skúsenosť, cez, z psychológie známy, analogický most, podľa hesla, cez seba porozumiem iných.

Máme niekoho pre ktorého by sme boli ochotní prejsť hory-doly, aby sme ho našli a pomohli mu ako dobrý pastier? Máme niekoho, o ktorom si myslíme, žeby to urobil pre nás? Ste tak niekým milovaní?

Ak nemáme takého blízkeho a milujúceho, ktorý by sa pre nás obetoval, o to viac nech nás teší, že to robí pre nás Boh – Stvoriteľ. To je však ťažko uveriť.

Túto túžbu však v srdci máme. Uvedomme si, že Boh nám ju vpísal do srdca a takúto lásku má teda aj Boh „vo svojom srdci“. Stará filozofická zásada znie: Nemo dat, quod non habent (nemôže dať, kto nemá). Boh lásku má, preto ju vpísal do nášho srdca.

Meditujme a tešme sa z lásky Božej!

Staškov, 11.12.2018