Zjv 18, 1-2. 21-23; 19, 1-3. 9a, Lk 21, 20-28

Tí čo sú na okraji Cirkvi zvyknú hovoriť, že Cirkev žiada veci proti logike a najmä prirodzenosti človeka.

Zdôrazňujem, že tí čo sú na „okraji Cirkvi“, sú aj na pokraji viery. Veď je nepredstaviteľné, aby niekto veril v Boha a odmietal Cirkev. Boh totiž nestvoril jedného človeka, ale celé ľudstvo a je nie „Bohom samoty“, ale „Bohom spoločenstva“.

Ale poďme k tej „logike života“ podľa viery. Opäť, nič nové pod slnkom. Súčasníci Pána Ježiša si mohli povedať: Čo nám to tu hovorí! A určite pridali aj tvrdší vyraz. Pre nich nasledujúce slová boli prejavom snílka, ak nie blázna a každopádne proti logike: Keď uvidíte, že vojsko obkľučuje Jeruzalem, vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr. Tí však, čo budú v meste, nech z neho odídu, a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú. Prípadne si povedali: Ten sa nevyzná v stratégii, je mimo reality. Možno povedali, že je dezertér, zbabelec, ktorý nechce bojovať za sväté mesto, chrám, sídlo živého Boha.

Utekať počas vojny z mesta, totiž bola najväčšia chyba – opäť mierne povedané. Veď chrám – div sveta, bola zároveň pevnosť, Jeruzalem bol obohnaný veľkými múrmi. Vybavuje sa nám ako učeníci ukazujú na chrám, poukazujú na veľké kamene a nadchýnajú sa nim (Mt 24,1 a Mk 13,1). V meste boli aj zásoby potravín, a hlavne voda. Utekať do hôr, na vidiek znamenalo vystaviť sa veľkému nebezpečenstvu.

Pri obliehaní Jeruzalema umrelo či už v boji, hladom alebo na choroby 1 100 000 ľudí a 97 000 skončilo v zajatí. Rimania sa pomstili hlavne na obrancoch mesta. Kresťania počúvli proroctvo Pána Ježiš a z Jeruzalema ušli. A tak sa viera šírila ďalej.

História, učiteľka života. Tento bolestný a tragický príbeh nás môže povzbudiť k dôvere k Ježišovi. Totiž aj my, čo sa necítime byť na „okraji Cirkvi“, ale v jej strede, môžeme mať výhrady voči jej učeniu.

Preto bude vhodne pripomenúť Ježišove slová: Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal. (Lk 10,16)

Viem, nie je to jednoduché. Vidíme ťažkosti Cirkvi, jej nedostatky – väčšie než je únosné, ale... Možno aj v tomto prípade platí: Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“

Napadá mi tiež odpoveď Petre v Kafarnaume, keď ho mnohí opúšťali: Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života (Jn 6,68).

Turzovka, 29.11.2018