Zjv 14, 1-3. 4b-5, Lk 21, 1-4

Keď čítam žalmy, alebo aj niektoré iné texty Starého zákona žasnem nad tým, aký hlboký vzťah mal človek k Bohu už pred dvoma, troma tisícročiami.

Badáme aj to, že sa nemení psychika človeka. Nájdeme tam aj jeho slabosti a zločiny. Zároveň vidíme ideovú líniu Starého a Nového zákona. Zoberme si dnes na mušku 50. žalm:

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.

Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; náš Boh prichádza a už nemlčí:

pred ním je žeravý oheň a vôkol neho búrka mohutná.

Zaznieva tu to, čo sme počuli v prvom čítaní: A počul som hlas z neba; bol ako hukot veľkých vôd a rachot mocného hromobitia.

Ján ďalej píše: Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho Otca.

Žalm:

On nebo i zem volá z výšavy na súd nad svojím národom:

Zhromaždite mi mojich svätých, čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“

Starozákonný ľud, i autor toho žalmu, žil v mori pohanov. Videli ako Bálovi a Aštarte prinášali hrozné ľudské obete a žalmista mal odvahu (neviem ako to prijali kňazi, korí žili z obiet) napísať:

Viac z tvojho domu býčky neprijmem ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver, tisícky horskej zveriny.

Poznám všetko vtáctvo lietavé, moje je i to, čo sa hýbe na poli.

Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba;

veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam alebo pijem krv kozľaciu?

Ďalšie verše sú v súlade s duchom dnešného evanjelia, v ktorom Pán Ježiš chváli chudobnú vdovu, ktorá dala na chrám dve drobné mince. V 50. žalme ďalej čítame:

Obetuj Bohu obetu chvály a Najvyššiemu svoje sľuby splň.

Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí;

a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.“

Pravý Boh nežiada a nepotrebuje od nás obety. Nie je žiadostivý a krvilačný. Pochopil to už starozákonný človek, ktorý ďalej v mene Božom hovorí:

No hriešnikovi Boh hovorí: „Prečo odriekaš moje príkazy

a moju zmluvu v ústach omieľaš?

Veď ty nenávidíš poriadok a moje slovo odmietaš

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.

Zo svojich úst vypúšťaš zlo a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, syna svojej matky potupuješ.

Žalmista nás povzbudzuje k dôvere, akú mala chudobná vdova: A vzývaj ma v čase súženia: ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“

Turzovka, 26.11.2018