Cecília podľa životopisu z 5. storočia bola mladá rímska kresťanka, ktorá podstúpila mučenícku smrť údajne za pá­peža Urbana (222-230).

Mučenícku smrť podstúpil ešte pred ňou jej manžel Valerián a jeho brat Tiburcius. Pri jej dome v Zátiberí v Ríme stojí bazilika na jej počesť. Od 15. sto­ročia sa uctieva aj ako patrónka hudobníkov. 

TRIKRÁT ŤATÁ 

Podľa rozšírenej legendy tri razy zaťal kat do krku vzne­šenej panny Cecílie, ale hlava jej neodletela. Po tri dni ešte kázala s podťatou hlavou svätá mučenica a keď už nevláda­la hovoriť, ukazovala kresťanom stále tri prsty: «Verte v Trojjediného Boha!»

Stovky kresťanov sa vystriedalo pri jej lôžku, aby počú­vali živú kázeň viery, aby videli horiacu vieru, ktorá plápo­lá láskou istoty!

Dnes nad jej pozostatkami je v Zátiberí v Ríme nádher­ný chrám. Povedľa nej sú ešte pozostatky troch mučeníkov: svätého Valeriána, jej manžela, svätého Tiburcia, manželov­ho brata, a svätého Maxima, ktorý bol pokrstený krstom krvi nad ich veľkým svedectvom viery. Opäť traja, ktorí ďakujú svätej Cecílii za milosť viery a spásy.

Stojí za to, aby sme si všimli túto vznešenú rímsku pan­nu, vzdelanú, čnostnú a hrdinskú. Oplývala zemskými i prírodnými darmi. Mala možnosť — ako sa povie — užiť tohto sveta.

Ako sa stavala k bohatstvu, sláve, obdivu sestra Cecília? Uvedomovala si silne napomenutie apoštola národov: «Máš vari čosi, čo by si nebol dostal?» (1 Kor 4,7).

Bohatstvo, dary, krásu považovala za prepožičaný dar Boží, alebo za vklad, ktorý má rozmnožiť slávu toho, ktorý je toho všetkého pôvodcom. Cecília zasvätila sa srdcom i telom Pánovi. Chcela žiť výlučne pre jeho slávu a Kráľovstvo Ježiša Krista. Často a dlho sa modlievala, študovala Sväté písmo, rozjímala nad Evanjeliom, ako ho uviesť do praxe.

Celý Rím hovoril o jej vznešenosti a mimoriadnom hu­dobnom nadaní. Dozvedel sa o tom syn vznešeného rímske­ho pohana - Valerián. Požiadal ju o ruku. Cecília odmie­tala, lebo raz a navždy sa zasvätila Pánovi. Zdalo sa, že z nej sa ozýva ozvena nazaretskej Panny Márie. Rodičia začali však silne naliehať na dcéru. Nikdy im neodoprela poslušnosť, nikdy ich nezarmútila, ale teraz ostala v rozpa­koch. Poslúchnuť a zradiť svoje zasvätenie?

V duševnej trýzni Cecília opäť našla riešenie v modlitbe. Pán ju nesklame, keď ho ona nesklame. Celú svoju dôveru vložila do Božského Srdca a dostala istotu, že jej čistota ostane neporušená. Boh si nájde prostriedok, aby ju zachrá­nil. Vydala sa. Hneď po svadbe povedala Cecília Valeriánovi: — Nedotýkaj sa ma ničím, ani žiadostivosťou, lebo ja som kresťanka a mám pri sebe anjela, ktorý ma stráži.

Valerián žasol. Jeho vzdelaná a vznešená manželka že by verila v mátohy? Nie, to nemôže pripustiť. Cecília nevyzerá na duševne chorú osobu. Otvorene jej povedal: Ak mám uveriť tvojim slovám, musím toho anjela vidieť!

Môžeš, ale nie ešte teraz, keď máš zrak zatiahnutý tmou pohanstva.

— Ako sa toho zbavím?

— Pápež, alebo pápežský vikár ťa naučí, čo máš robiť. Musíš prijať najprv svätý krst a posvätiť si svoj zrak.

Valerián poslúchol. Keď sa vracal od pápeža ako kres­ťan, pristihol Cecíliu pri modlitbách a vedľa nej vo svetle videl anjela. Bol to vznešený zjav a anjel držal v rukách dva vence: z ruží a z ľalií. Valerián bez slova prikľakol ku Cecílii a v tom vstúpil Valeriánov brat Tiburcius. Anjela síce nevidel, ani vence, ale prekvapene hovoril, odkiaľ je ich izbe taká silná vôňa ruží a ľalií? Po vysvetlení sa rozhodol prijať svätý krst aj Tiburcius. Bratia sa potom ve­novali skutkom kresťanskej lásky. Počas prenasledovania pochovávali telá mučeníkov. Sami sa tak dostali pred súd; boli odsúdení na smrť sťatím. Keď odchádzali na popra­visko, plesali takou radosťou a nádejou na večný život, že tým získali úradníka Maxima. Verejne sa ich zastal a verejne bol s nimi sťatý a tak pokrstený krstom krvi.

Teraz sa začala pripravovať na smrť aj Cecília. Majetok rozdala chudobným a zotrvávala ešte dlhšie na modlitbách. Jej dom sa menil pomaly na chrám, v ktorom vyučovala tak pohanov ako kresťanov. Všetkých presviedčala o Trojjedi­nom Bohu, ktorý nás stvoril, vykúpil a ktorý nás posväcuje. V ňom máme byť všetci jedno, ako sa za to modlil Ježiš pred svojou smrťou: «Aby všetci jedno boli...»

Pohania žasli nad takou silou viery. Cecília sa pripra­vovala na smrť okázalejšie ako predtým na sobáš. Čo tušila, prišlo! Bola predvolaná, aby odovzdala majetok po mužovi a sama obetovala bohom. Následok už vieme!

Podstúpila dvojakú mučenícku smrť. Najprv bola ho­dená do parného kúpeľa, aby sa zadusila. Keď po 24 hodi­nách našli ju sviežu, dal prefekt príkaz, tajne ju sťať! Kat nad jej odvahou, nad svedectvom jej viery kapituloval. Trikrát zaťal a nevládal odseknúť túto hlavu slabej ženy! Sila Kristova bola v nej!

Pane Ježišu, odpusť nám, že my sa tak kŕčovite držíme života a zo strachu cúvame skôr, ako by sme sa mohli osved­čiť kresťanmi. Zabúdame, že ty si ešte nikoho neopustil, kto sa prv teba nespustil! Sestra Cecília dokázala získavať pre vieru ešte aj s podťatou hlavou. My zdraví, často zbabe­losťou sme na príčine, že hasnú iskry, ktoré sa v dušiach už zapálili Ježišom.

Cecília dokázala získavať pohanov, počnúc od manžela. My často zabíjame vieru bratov a sestier z vlastných radov. Cecília dokázala zjednocovať Rím. My často nevieme stmeľovať vlastnú rodinu... komunitu... farnosť.

Príčina?

Sestra Cecília sa vrúcne modlila. My sa spoliehame na vlastné sily!

Ona sa spoliehala na ochranu anjela. My sa spoliehame na ochranu rôznych legitimácií.

Ona bohatstvo rozdelila, my zhromažďujeme...

Nečudujme sa teda, že sa potom bojíme Boha a smrti! Raz príde deň i nášho zúčtovania...

Radšej si tu nechajme trikrát podťať krk a vojsť s Pá­nom do slávy, ako celí a zdraví padnúť do zatratenia.

Záleží na nás...

KONÁM

Obnova krstných sľubov. Otčenáš... za silu svedčiť pre nás i pre našich ohrozených bratov a sestry.