Zach 2, 14-17, Mt 12, 46-50

Banskobystrický biskup Mons. Jozef Feranec sa zvykol pred jedlom modliť: Ďakujeme za dary a za tých, ktorí nám ich z lásky pripravovali.

Veľmi zdôrazňoval to - z lásky pripravovali. Je prirodzené, že ak nám niekto z lásky niečo dá, ochotne pre nás urobí – tešíme sa z toho. Nie sme radi ak cítime, dokonca nám to niekto dá na vedomie, že sa obetuje – premáha.

Keď niečo dávame Bohu, voláme to obeta. Tá nemusí byť len premáhaním sa. Môže byť s ochotou.

Dnes máme spomienku na Obetovanie Panny Márie. O čo tu ide? Podľa apokryfu z druhého storočia rodičia obetovali trojročnú Pannu Máriu do Božej služby v jeruzalemskom chráme. Ak ju skutočne dali do chrámu a takto zasvätili Bohu, bola to obeta, ale ochotná, ...nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje. (2 Kor 9,7) A Mária sa celý život ochotne obetovala pre Ježiša. Ochotne plnila vôľu Nebeského otca (- evanjelium dnešného dňa).

Trochu si posvieťme na obetu a obetovanie sa z pohľadu vzťahov.

Vzťahy sú založené na:

• Kamarátstve – idem s nim, lebo je to pre mňa výhodné, užitočné... Napríklad spolu športujeme.
• Priateľstve – dobre sa cítim v prítomnosti iného, ale aj vyhľadávam jeho prítomnosť. Nielen pre zisk. Je to aj podržanie sa jeden druhého v ťažkostiach.
• Láske – Nie, milujem ťa. lebo ťa potrebujem, milujem ťa preto ťa potrebujem. Je tam budúcnosť, podľa hesla Alberta Camusa: Milovať niekoho znamená dávať mu priestor do budúcnosti.

Láska je a musí byť aj obeta, ale s ochotou. Rád sa obetujem. Klasický príklad: Matka sa obetuje pre dieťa, dokáže nespať celé noci, ale robí to ochotne. Nedáva to dieťaťu ani najavo. Napríklad bezdomovec, pacient opatrovaný neochotným personálom, si uvedomuje, že je trpený. Je to preň bolestné. Tu je rozdiel.

Dajú sa vytvárať vzťahy bez obety? To nejde. Ale nie je obeta, ako obeta.

Turzovka – Dom sv. Jozefa, 21.11.2018