Lukáš žii v 1. storočí a pochádzal z mesta Antiochia v Sýrii.

Bol lekárom. Ježiša Krista osobne nepoznal. Bol spo­ločníkom apoštola Pavla pri hlásaní evanjelia. Stretal sa aj s ostatnými apoštolmi a s inými učeníkmi, ktorí poznali Ježiša Krista, a pozorne zbieral ich svedectvá o ňom. Keď apoštola Pavla v Ríme popravili, Lukáš, ktorý bol s ním, ostal nažive a ďalej hlásal evanjelium pravdepodobne v Grécku. Tam údajne aj zomrel v meste Téby ako 84-ročný. Nevedno však, či ako mučeník alebo prirodzenou smrťou. Máme od neho dva veľmi cenné novozákonné spisy: Evanjelium podľa Lukáša a Skutky apoštolov. 

SYN PAVLOV

Pochádzal zo sýrskej Antiochie. Nadobudol všestranné vzdelanie a venoval sa medicíne. Bol lekárom. Pokrstil ho svätý Pavol. Svätý Lukáš ho podľa možnosti čo najviac spre­vádzal. Chorľavý Pavol to aj potreboval. Lukáš ho neopustil ani vo väzení, čo apoštol národov výslovne zdôrazňuje v liste Timotejovi: «Lukáš jediný je so mnou!» Svätý Hieronym nazýva preto svätého Lukáša «synom Pavlovým»!

Duchovnej veľkosti učil sa svätý Lukáš od svojho učiteľa. Ten písal listy kresťanom. Svojím vzdelaním Lukáš bol akoby predurčený, aby aj on písal. On sám nebol oslnený bleskom, nebol zrazený týmto bleskom Kristovho svetla. A predsa aj jeho Duch Svätý podnietil, aby písal.

V rokoch 60-70 po Kr. napísal dva dôležité spisy Nového Zákona: Evanjelium a Skutky apoštolov!

Nepísal to len podľa bežného ústneho podania. Sám sa priznáva, že všetko dôkladne skúmal. Na všetko sa vypyto­val očitých svedkov. V jeho Evanjeliu sa stretávame aj s udalosťami a slovami, ktoré mohla vedieť len sama Matka Ježišova. Preto, ak svätý Hieronym nazýva Lukáša synom Pavlovým, my ho môžeme nazvať «synom Máriiným!» On jediný poznamenáva o nej: «Mária si však zachovala tieto zvesti a premýšľala o nich vo svojom srdci.»

Svätý Lukáš napísal Evanjelium — Radostnú zvesť pre pohanov — «hriešnikov». Preto v ňom tak vyzdvihuje «láskavosť a miernosť Spasiteľa nášho Boha». Istotne v duchu svätého Pavla i v duchu Matky Ježišovej! Učitelia Cirkvi ho nazvali «scriba mansuetudinis Christi — pisate­ľom o Kristovej tichosti a láskavosti». On jediný nám za­choval dojemné prejavy milosrdnej lásky Spasiteľa nad skrúšenou kajúcnicou (Lk 7,37-50) a podobenstvá o már­notratnom synovi, stratenej ovci a stratenej drachme (kap 15).

To, čo písal, to i hlásal a potvrdil to svedectvom krvi, keď bol v Achaji za Ježiša Krista obesený na olivovom strome.

«Syn Pavlov» bol veľký i preto, že bol dôverným du­chovným synom Máriiným. Svätá Matka uvádza do Srdca svojho Syna, do tajov jeho božskej lásky. Nič nám neprekáža, aby sme sa stali tiež jej dôvernými synmi alebo dcérami.

Deti Máriine sú deti Ježišovej lásky.

Deti Máriine sú apoštolmi Ježišovej dobroty!

Deti Máriine sú misionármi, akými bol svätý Lukáš, syn Pavlov, ktorý písal, žil a umieral za evanjelium. Matka Ježišova nám vyrozpráva všetko, čo si uchovávala vo svojom Nepoškvrnenom Srdci o Ježišovi, aby nás priviedla k Ježišo­vi a skrze nás zástupy bratov a sestier. Bližšie k Márii!

ROZHODNUTIE

Štvrťhodinka s Evanjeliom podľa Lukáša v ruke.

Miriam Liptovská, Celý rok so svätými