Nrodila sa v Alencone vo Francúzsku roku 1873.
Bola ešte dievča, keď vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Lisieux, kde sa cvičila najmä v pokore, evanjeliovej prostote a dôvere v Boha a týmto čnostiam úspešne učila slovom i príkladom novicky. Svoj život obetovala za spásu duší a za vzrast Cirkvi. Zomrela 30. septembra 1897. Ján Pavol II. ju 19. októbra 1997 vyhlásil za učiteľku Cirkvi.
Z vlastného životopisu svätej panny Terézie od Dieťaťa Ježiša
V srdci Cirkvi budem ja láskou
Moje nesmierne túžby ma mučili. Preto som hľadala v listoch svätého Pavla, aby som konečne našla odpoveď. Oči mi náhodou utkveli na dvanástej a trinástej hlave Prvého listu Korinťanom. A v prvej som čítala, že všetci nemôžu byť zároveň apoštolmi, prorokmi a učiteľmi, že Cirkev pozostáva z rozličných údov a oko nemôže byť súčasne aj rukou. Bola to jasná odpoveď; ale nie taká, ktorá by utíšila moje túžby a priniesla mi pokoj.
No nedala som sa odradiť a čítala som ďalej. A tak som našla vetu, ktorá mi priniesla úľavu: „Usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem.“ (1Kor 12,31) Apoštol tu upozorňuje, že ani vyššie dary milosti nie sú ničím bez lásky a že láska je tá najvznešenejšia cesta, ktorá bezpečne vedie k Bohu. Konečne som našla pokoj.
Keď som rozjímala o tajomnom tele Cirkvi, nespoznávala som sa ani v jednom úde, ktoré spomína svätý Pavol, alebo lepšie, chcela som sa vidieť vo všetkých. Až v láske som našla os môjho povolania. Pochopila som, že Cirkev má telo zložené z rozličných údov, ale aj to, že v tomto tele nechýba nevyhnutne potrebný a veľmi vznešený úd. Pochopila som, že Cirkev má srdce a že toto srdce horí láskou. Pochopila som, že iba láska núti údy Cirkvi do činnosti a že keby táto láska vyhasla, apoštoli by už viac nezvestovali evanjelium a mučeníci by už neprelievali krv. Zbadala som a spoznala, že láska v sebe zahrňuje všetky povolania, že láska je všetko, že ona obsahuje všetky časy a miesta, jedným slovom, že láska je večná.
Vtedy som opojená najväčšou radosťou vykríkla: Ježišu, moja láska, konečne som našla svoje povolanie: mojím povolaním je láska. Áno, našla som svoje miesto v Cirkvi a toto miesto si mi dal ty, môj Bože. V srdci Cirkvi, mojej matky, ja budem láskou, a tak budem všetkým a moja túžba sa splní.
RESPONZÓRIUM
Porov. Ž 21, 4; Jób 31, 18; Ef 3, 18; Ž 31, 20
Bože, vyšiel si mi v ústrety svojou láskou a ona so mnou rástla od môjho detstva. * A teraz nemôžem pochopiť, aká je hĺbka tvojej lásky.
Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, a vyhradil si ju bohabojným. * A teraz nemôžem pochopiť, aká je hĺbka tvojej lásky.
Modlime sa.
Veľký Bože, svoje kráľovstvo otváraš pokorným a maličkým; daj, aby sme s dôverou kráčali po stopách svätej Terézie a na jej príhovor sa dostali do večnej slávy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.