Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Dnešný človek má rád veci konkrétne a pokiaľ je to možné, tak skúma ich históriu.

Tak isto odjakživa zaujímalo ľudí aká bola história konkrétneho kríža na ktorom bol ukrižovaný Ježiš.

Všetci evanjelisti jasne píšu, že Kristus zomrel na kríži. Čo sa ale stalo s krížom, keď Ježiša z neho sňali? To nám evanjelia už nespomínajú. Všetko nasvedčuje ale tomu, že kríž odhodili niekde blízko miesta ukrižovania. Tak isto blízko tohto miesta bol aj hrob, ktorý patril Jozefovi Arimatejskému a do ktorého Ježiša pochovali. Môžeme predpokladať, že po strachu, ktorí prežili učeníci a Ježišovi priatelia, začali po zoslaní Ducha Sv. s úctou navštevovať miesto ukrižovania a pochovania? Ťažko povedať. Pre Židov to bolo totiž nečisté miesto.

Potom nasledovali pre Jeruzalem tragické časy. Keď Židia žijúci v provincii Judea v lete v roku 66 chceli poukázať na hospodársky a náboženský útlak rímskeho správcu Gessia Flora, určite netušili, aké katastrofálne následky to bude pre nich mať. Sťažnosti postupne prerástli ku krvavým represáliám, ktoré vyústili do vzbury Židov a k takzvanej prvej židovskej vojne. Tá skončila spustošením ich dodnes posvätného mesta Jeruzalem a predovšetkým ich najposvätnejšej stavby chrámu.

Vedením rímskych vojsk a potlačením vzbury bol v roku 67 poverený cisárom Neronom skúsený vojvodca Flavius Vespasianus, ktorému prišiel na pomoc aj jeho syn Titus.

Samotný chrám Rimania podpálili 29. augusta roku 70, čo sa považuje za dátum dobytia Jeruzalemu.

Pri obliehaní Jeruzalemu umrelo či už v boji, hladom alebo na choroby 1 100 000 ľudí a 97 000 skončilo v zajatí.

Nasledovali ďalšie udalosti, ktoré mali vplyv na tieto posvätné miesta. V roku 135 bolo mesto zničené cisárom Hadriánom, ktorý potlačil vzburu ľudu pod vedením Bar-Kochbu. Pritom cisár vedel, že kresťania uctievajú v meste posvätné miesta a preto prikázal, aby sa tieto miesto nezničili. Neskoršie sa ukázalo, že to bolo múdre rozhodnutie tohto cisára. Lebo keď o 190 rokov neskoršie cisár Konštantín chcel navrátiť primeranú úctu miestam smrti a zmŕtvychvstania Ježiša, tak ich našiel bez väčších ťažkostí. Neskoršie prikázal na tomto mieste postaviť chrám.

Do Jeruzalema prišla aj matka cisára Konštantína, sv. Helena. Jej vďačíme za to, že našla Ježišov kríž. A keď 14. septembra 355 bolo posvätenie chrámu postavenom na Golgote, tak v ňom bol umiestnený aj kríž, aby mu mohli všetci vzdať primeranú úctu.

Po niekoľkých storočiach kríž ale zhabali Peržania a do Jeruzalema sa dostal naspäť až v roku 630. Doniesol ho tam slávnostne cisár Herakleius.

Kríž v takej forme v akej sa nachádzal na Kalvárii na Veľký Piatok, sa nezachoval do dnešných časov. Postupne sa začal deliť na množstvo malých častí, lebo bola veľká túžba mať aspoň kúsok z nástroja Ježišovho ukrižovania. Preto sa kúsky kríža ocitli v rozličných častiach sveta.

Kríž v časoch Ježiša bol pokladaný za nástroj umučenia a smrti pre najväčších zločincov. Postupne kríž keďže bol na ňom pribitý aj Ježiš sa situácia zmenila. Kríž prestál byť nástrojom potupy a trestu, ale stal sa symbolom spásy. To nech nám pripomínajú všetky kríže, ktoré máme v našich domácnostiach, v kostoloch, na poliach a pri cestách. Stoja tam preto, aby sme nezabudli akou smrťou nás Ježiš zachránil.

Turzovka, 14.9.2018