1 Kor 3, 1-9, Lk 4, 38-44

Jedna pani sa rozhovorila:

Bola som navštíviť sestru. Prišla som neohlásene. Keď počula môj hlas, vyskočila a bežala rozradostená ku mne. Veľmi ma to potešilo.

Keď prišiel Ježiš do Petrovho domu, domáca pani, Petrova svokra, ho s takou radosťou nevítala a nebežala k nemu.

Ako to popisuje evanjelista? Keď Pán Ježiš vošiel do domu svojho učeníka Petra, našiel tu v horúčke jeho svokru. Bola to len horúčka? My si myslíme, že bola nadšená z návštevy a bolelo ju, že ho nemôže privítať. Možno nemusíme popustiť uzdu fantázii ak povieme, že to nemusela byť ozajstná horúčka. Kto vie aký názor mala Petrova svokra na Pána Ježiša. Nezabúdajme, že to bolo na začiatku Ježišovho účinkovania a boli o ňom protichodné názory. Viď vyhnanie v Nazarete!

Čo ak Petrova svokra uvažovala takto: Jej zať - rybár Šimon nebol žiadny žobrák. Mal loď, sieť, a to už bol majetok, pomocou ktorého mohol uživiť rodinu. A čo si len nevymyslí? Všetko nechá tak a ide za akýmsi potulným kazateľom z Nazareta. Dokonca aj meno si dal nové – Peter. Zlákal i kamarátov Jána a Jakuba. Opustili svojho starého otca a behajú za tým Ježišom. Nikto sa nestará o to, kto bude živiť rodinu. Veď mu to ja poviem, ako sa patrí, keď príde domov.

Takto možno rozmýšľala Petrova svokra, až z toho hnevu zrejme ochorela. A práve keď leží v horúčke, príde si pán zať domov akoby nič, a privedie so sebou celú tú túlavú partiu aj s Ježišom. Ale veď aj tak za ňou nikto nepríde do izby, kto si dnes ešte spomenie na starú ženu. A zrazu stojí pred ňou. Nie Šimon Peter – ten sa drží radšej ďalej – ale ten Ježiš. Nevyzerá ako čudák – milo sa ňu usmieva a hovorí jej láskavé slová. Evanjelista Marek poznamenáva detail: Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol (1,29-31).

Ježiš ju teda berie za ruku a dvíha z lôžka. Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich (dnešné evanjelium). Svokra vstáva a žasne. Potom urobí to, čo robia hádam všetky ženy, keď sú prekvapené milou návštevou. Bežia pripraviť pohostenie, aby si hosťa uctili a poslúžili mu. Čo sa to s ňou vlastne stalo? Prečo tá zmena? Pán Ježiš sa na ňu pozrel, možno sa usmial. Podal jej ruku. A zdvihol ju.

Chytenie za ruku, zdvihnutie. Podanie ruky. Toto gesto všetci poznáme. Napríklad z nejakých športových zápasov. V zápale hry niekto zrazí protihráča. Hneď sa k nemu vráti, podá mu ruku, zdvihne ho, ospravedlňujúco sa ne neho usmeje a všetko je zasa v poriadku. Alebo to poznáme aj s malými deťmi. Niekam sa rozbehnú, potknú, padnú a potom zúfalo nariekajú. Ale pribehne maminka, alebo ocko, zdvihnú ich, pofúkajú, upokoja a všetko je dobré.

Áno, podať niekomu ruku, keď je celkom na dne, to je gesto uzdravujúce, pomáhajúce. Oplatí sa nezabúdať na toto športové a Ježišovo gesto. Vždy je totiž v našom okolí niekto, kto je celkom na dne. Komu môžeme podať pomocnú ruku, priateľský úsmev. Mnohí takto získajú novú silu a postavia sa na nohy.

Turzovka, 5.9.2018