1 Kor 2, 10b-16, Lk 4, 31-37

Počas pôsobenia v Banskej Bystrici som s priateľom chodil na tenis.

Raz prišiel s novou raketou. Povedal, že v obchode si ju skúšal, sedela mu do ruky, neodolal. Čudoval som sa prečo si ju kúpil, lebo keď začal s ňou hrať, hneď ju odložil. Nebola dobrá. Bol z toho namrzený. Priznal, že žena mu povedala: Už sme roky spolu a myslela som si, že ťa poznám. Zdá sa, že ho nepoznala.

Poznáme ľudí okolo seba? Poznáme samých seba? Sv. Pavol síce tvrdí: Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Mali by sme sa poznať, ale... Samých seba i okolnosti života máme poznávať podľa Pavla na základe Ducha, ktorý je z Boha a ktorého sme dostali. Duch Boží nám pomáha, aby sme mali Kristovo zmýšľanie.

Pokúsim sa to priblížiť na základe formácie v kňazskom seminári. Keď sme sa správali tak, ako by sme sa v seminári nemali, pán špirituál nás karhal slovami: Nemáte „seminárskeho ducha“. Vedeli sme o čo ide. Keď mal večernú prednášku o celibáte a iných náročných duchovných požiadavkách, občas nám povedal: K tomu potrebujete iné zmýšľanie ako títo vedľa a ukázal na vedľajšiu budovu, kde mali aulu herci, ktorí sa tam nechystali na spánok ako my, ale na „žurovanie“. Vy tu viete čo znamená rehoľné zmýšľanie.

Domnievam sa, že my chápeme slová sv. Pavla, lebo my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo nám Boh daroval. V prvom rade nám podľa neho daroval Ducha, aby sme mali Kristovo zmýšľanie a neboli živočíšny človek.

Nie sme posadnutý duchom nečistého démona (evanjeliu), ale máme Kristovo zmýšľanie? V seminári, ako som spomenul, sme sa spočiatku učili mať seminárske zmýšľanie a potom, vo vyšších ročníkoch nás učili kňazskému zmýšľaniu. Všetci sa snažíme učiť kresťanskému zmýšľaniu – to je mať Kristovho ducha.

Domnievam sa, že všetci vieme o čo ide. A tak ako nás niektorí ľudia prekvapia, že ich nepoznávame, tak to badáme i na sebe. Preto sa nám treba učiť kresťanskému duchu – Kristovmu zmýšľaniu.

Turzovka – Dom sv. Jozefa, 4.9.2018