Gregor sa narodil okolo roku 540 z popredného rímskeho rodu.

Bol veľmi nadaný a už v rokoch 572-73 zastával vý­znamný úrad ako prefekt mesta Ríma. Okolo roku 574 pre­menil rodinný palác na benediktínsky kláštor sv. Andreja a i sám sa stal benediktínom. Roku 590 bol zvolený za pápeža. Patrí k najgeniálnejším a najvplyvnejším pápežom prvých kresťanských storočí. Zorganizoval pápežský dvor, veľmi pod­poroval chudobných, nadviazal styky s Longobardmi, Frankami a Vizigótmi. Poslal misionárov do Anglicka, reformoval cirkevnú disciplínu, kláštorný život, bojoval proti bludom. Zreorganizoval liturgiu sv. omše a gregoriánsky spev. Bol aj vynikajúcim náboženským spisovateľom. Dal si názov «Sluha sluhov Božích». Zomrel 12. marca roku 604.

DVAKRÁT SPRAVOVAL RÍM

Bol synom rímskeho senátora Gordiána. Matka Sylvia sa uctieva ako svätá. Ako právnik už v 30. roku života spravoval Rím vo funkcii cisárskeho námestníka. Takýto ži­vot sa mu však nepáčil. Rád kontemploval. Zložil svoj úrad a odobral sa na Sicíliu. Tu založil sám šesť benediktínskych kláštorov a sám žil veľmi prísne ako rehoľník. Neskôr sa vrátil do Ríma a rodný palác premenil na kláštor, kde žil oddaný Bohu v prísnej disciplíne. Už ako mních zo všet­kých síl podporoval pápežskú autoritu. Stal sa opátom svo­jich bratov. Ako taký bdel prísne na zachovanie reguly. Vtedy sa stalo, že zomrel istý mních, u ktorého našli po smrti tri zlaté peniaze. Gregor ho nedovolil pochovať na posvätnom mieste, ale slúžil za neho 30 svätých omší za sebou. To je počiatok «Gregoriánskych omší!» Po 30. svätej omši videl dušu spolubrata v žiari vystupovať do neba.

Roku 589 zomrel pápež Pelágius, ktorý si Gregora veľ­mi vážil. Za jeho nástupcu bol jednomyseľne zvolený Gre­gor. Ten zaplakal, že je koniec jeho blaženej samote. Ľud ho len nasilu priviedol z lesa, kde sa skryl.

Pontifikát Gregora Veľkého trval od r. 590-604. Po­žehnaný pontifikát, ktorý priniesol Cirkvi veľa dobrého! Pozrime si na tohto veľkého pápeža z hľadiska jeho spi­rituality i jeho činnosti.

Gregor Veľký bol predovšetkým mužom modlitby a mužom pokory. Duše, ktoré sú neustále spojené s Bohom, vidia všetko z hľadiska Božieho — veľký je iba Boh! To ich vedie k rýdzej pokore, ktorá je najvhodnejšia práve pre veľké skutky. Gregor aj ako pápež nosil svoj jedno­duchý rehoľný habit. On to bol, ktorý odmietol názov «univerzálny pápež» a dal si titul: «Sluha sluhov Bo­žích!»

Bol mimoriadne štedrý. Dvanásť chudobných vždy se­delo pri jeho stole a on ich sám obsluhoval. Staral sa aj o hladných, chorých a o siroty.

So svojimi kňazmi sa vždy modlieval spoločne. Mod­litba ho viedla k ľuďom a od ľudí prichádzal k Bohu, aby mu predkladal žiadosti bratov a sestier.

Činnosť tohto pápeža siaha svojimi blahodarnými účin­kami až podnes. Do cirkevných dejín sa zapísal predo­všetkým ako liturgista — zakladateľ cirkevného spevu a spisovateľ.

Bohoslužobný spev, zavedený Gregorom Veľkým, sa dodnes nazýva «gregoriánsky» alebo «chorál». Sám otvo­ril spevácku školu, na ktorej vyučoval. Tu sa vychovávali učitelia rímskoliturgického spevu.

Pápež Gregor zjednotil a spevnil, až na malé výnimky, podnes liturgiu svätej omše. Predtým mal každý národ svo­je obrady a modlitby. On zozbieral od všetkých národov všetko to najkrajšie a vytvoril z toho harmóniu, ktorej dal pevnú normu. To isté urobil v liturgickom speve, ktorému dal svoj originálny základ.

Okrem toho bol plodný spisovateľ. Pre svojich kňazov napísal «pravidlá pastiera». Táto kniha už r. 602 bola preložená do gréčtiny. Zachovali sa od neho aj bohaté homílie, najmä mimoriadny výklad knihy Jób a 850 listov.

Pápež Gregor bol telesne slabý, chorý; trpel na žalúdok. Posledných 5 rokov života preležal na posteli. Napriek tomu viedol pevnou rukou lodičku Petrovu aj z postele. Diktoval listy, úpravy a vykonal toľko práce, že zdraví sotva stačili na jeho pokyny. Umrel 65 ročný. Životopisec vtedajšej doby poznamenáva:

— Bol svätý vo svojom obcovaní a veľký vo svojom pôsobení.

Čo nám chce povedať tento veľký pápež dnes?

Keď ide o Božie záujmy, o Božiu vôľu máme upustiť aj od svojich najsvätejších osobných plánov. Jemu osobne tiež viac vyhovovala kontemplácia v tichom kláštore ako vedenie Cirkvi.

Ak môžeme niečo zlepšiť na slávu Božiu, nebojme sa reformy. Podnecovateľom však musí byť láska k Bohu a prostriedkom «pokoj!»

Zem nie je len miestom odpočinku, dovoleniek, prázd­nin. Zem je miestom práce a získavania zásluh, a preto do posledného dychu máme tuho pracovať. Máme sa rozdať s tým, čo máme; ak mám sily, pracujem. Ak mi ich Pán odobral, dáva mi väčšie hodnoty, dáva mi tvrdú valutu kríža! Nielen my máme sami prijímať Ježiša Krista. Podľa jeho príkladu máme sa sami dať prijímať bratom a sestrám. Posledné päťročie pápeža Gregora je nám toho krásnym príkladom. Nohy ho neniesli, slabosť tela ho opantala. Ale duch ostával silný. Konal prácu ducha.

Keď sa Ježiš vrátil k Otcovi, zveril svoje dielo Duchu Svätému a Matke Cirkvi Márii. Po jeho odchode ona po­cínovala prvých apoštolov, dávala rady, a predovšetkým sa modlila za Ježišovu Cirkev. Mám na výber...

KONÁM

Dnes budem čeliť lenivosti! Večer únavu v Božej službe a službe blížnym darujem Matke Cirkvi ako kvet do vázy.