Augustín sa narodil 13. novembra roku 354 v Tagaste pri Kartágu v severovýchodnom Alžírsku ako syn pohana Patrí­cia a kresťanky Moniky.

Bol veľmi nadaný a vyštudoval za rečníka. Už ako 16-ročný stal sa otrokom zmyselnej náruži­vosti a bol jej obeťou po mnoho rokov. Okrem toho upadol aj do manichejského bludu. Ako učiteľ rečníctva odišiel najprv do Ríma a stade okolo roku 384 do Milána. Tam počúval kázne veľkého cirkevného učiteľa sv. Ambróza a roku 387 prijal krst. Potom sa vrátil do Afriky, kde sa stal kňazom a roku 396 biskupom v meste Hippo. Zomrel v noci z 28. na 29. augusta roku 430. Patrí k najväčším filozofom, teológom a kazateľom Cirkvi. Jeho diela Vyznania a o Bo­žom štáte boli preložené aj do slovenčiny.

PREČO NIE DNES?

Pokračujme perom svätca. Dnes bude písať pre nás o sebe. Už vieme, že bol synom svätej matky Moniky a obráteného otca Patrícia. Dajme mu otázku: — Otec Cirkvi, kedy si sa vlastne spamätal, kedy ťa krst sĺz dobrej matky obmäkčil?

— Bolo to v Miláne, cisárskom meste. V Ríme som nepochodil, ale tu som spoznal veľkú osobnosť svätého Ambróza. Bol najslávnejším rečníkom svojej doby. Ale čo z toho, že som chodil na kázne a všímal si len ich formu, a nie obsah! Až raz sedel som s priateľom Alypiom a prekvapil nás krajan z cisárskeho dvora. Nedal nič na naše filozofické dišputy, ale pustil sa akoby do spravodajstva.

Dvaja cisárski úradníci zmizli. Kde?... Prečo?... Dali sa zviesť príkladom pustovníka Antona. Viete, kto to bol?

Náš krajan hovoril a svätom pustovníkovi tak zanietene a o svojich kolegoch s takou chválou, že som vyskočil, zbledol, zatriasol priateľom a mocne zvolal: «Veď to platí nám!»

Ako bez duše som pokračoval: «Neučení vstávajú a zmocňujú sa neba, a my so svojou múdrosťou bez srdca sme hlboko ponorení do žiadostivosti tela a krvi!» Utiekol som von. chvel som sa a v duši mi ktosi zvonil: ako dlho ešte? Ako dlho? Stále len zajtra? Prečo nie dnes?

V tej chvíli hanbil som sa pred sebou i pred Bohom, v tej chvíli bol koniec mojej hanbe. Akési dieťa zo záhrady mi volalo: «Vezmi, čítaj!» Otvoril som Písmo. Prihovoril sa mi svätý Pavol listom Rimanom: 13,13-4... Mám kráčať ako vo dne čestne..., mám si obliecť Ježiša Krista...!

Od tej chvíle mojou slávou bol Ježiš Kristus, Syn prečistej Panny!

Od tej chvíle bol mojím šťastím Ježiš Kristus! Predtým moje srdce nebolo spokojné, kým nespočinulo v ňom. On je Cesta i Pravda i Život i Šťastie i Pokoj. On je Počiatok i Koniec! Nik nemôže byť bez neho spokojný, a preto ani šťastný!

Bratia a sestry, keď je Ježiš Kristus všetko, tak prečo nie ešte dnes a hneď nejdeme za ním? Každé meškanie je strata vášho šťastia!

DNES: Často: Pane, daj mi poznať teba a daj mi poznať seba!