Helena sa narodila okolo roku 255 v meste Drepanume v Bitými v Malej Ázii.

Hoci nízkeho pôvodu, stala sa manžel­kou neskoršieho cisára Konštancia Chlóra, ktorý ju však po čase prepustil. No keď sa stal jeho syn Konštantín Veľký vladárom, vzal si ju na svoj dvor a dal jej cisársky titul Augusta. Helena sa stala horlivou kresťankou a potvrdila to tým, že bola veľkodušná voči chudobným a trpiacim, ako aj tým, že sa pričinila o stavbu mnohých kostolov, napríklad bazilík v Betleheme, na Olivovej hore atď. Pripisuje sa jej aj nájdenie Kristovho kríža v Jeruzaleme. Zomrela okolo ro­ku 330 v Ríme.

Od odpadkov k trónu...

Bola krásna a ušľachtilá. Žila podľa prirodzeného zá­kona, držala sa svedomia. Povolaním — poštmajstrová! Takto ju stretol rímsky dôstojník Konštancius Chlórus. Ve­dľa krásnej a dobrej manželky aj on sa stal «dobrým človekom». Svätý Ambróz napísal o nej: «Bola to dobrá správkyňa maštali. Všetko pokladala za kal, aby získala Krista. Preto ju Kristus od odpadkov povýšil na trón.»

Hoci boli s manželom pohania, snažili sa robiť skutky kresťanského milosrdenstva. Narodil sa im syn Konštantín. Keď sa však Chlórus r. 292 stal spolucisárom, rozviedol sa s Helenou a oženil sa s dcérou spoluvladára Herkulea. Patrilo to k úradu.

Helena sa nezrútila. Veď hľadala už dávno väčšiu istotu a dokonalejšiu lásku. Hľadala Krista. Utiahla sa do Trevíru, tu žila skutkom milosrdenstva. Syn Konštantín ju veľmi miloval. Keď dospel, porazil všetkých nepriateľov a matku pozval k sebe. Korunoval ju za cisárovnú a na jej česť dal raziť peniaze a medaily. Podľa jej túžby po Bohu — Boh ju priťahoval k výškam... Bola ešte stále pohanka, hoci počula už mnoho o Kristo­vi. Bola to žena viery a vysokého intelektu. Chcela ísť po stopách Kristových, kde žil, kde pre ňu pracoval, trpel a umieral, Vydala sa na púť do Svätej zeme.

Za pomoci tamojšieho biskupa, svätého Makária, ob­javila všetko, ba viac ako snívala. Cisárovná Helena — pohanka, objavila kríž Spasiteľa, nástroje jeho umučenia. Prvá ich zbožne pobozkala a slávnostne intronizovala. V Betleheme i na Olivovej hore dala postaviť svätyňu a po­ložila základ chrámu Božieho hrobu.

Keď splnila poslanie púte, vrátila sa k synovi, kde pri­jala 60-ročná svätý krst. Zvyšok života strávila s Kristom a pre Krista. Rozpustila otrokov, rozdala majetky. Po prí­klade Matky Márie stala sa sama matkou trpiacich, chudob­ných, matkou ľudu!

«Túžim sa rozpadnúť a žiť s Kristom!» — volala svätá Helena, ako apoštol národov. A s ním rovnako «všet­ko pokladala za stratu v porovnaní s nesmierne vzácnym poznaním o Kristovi Ježišovi!» (Flp 3,8).

Pane, celý život tejto veľkej sestry bol hľadaním teba. Celý jej život bol púťou k tebe... Ty si ju pozdvihol «od odpadkov k trónu», aby si jej umožnil nájsť tvoj kríž.

Kríž, nástroj tvojej prehorkej smrti. Ona si to pokladala za najväčšiu česť, a ty nám hovoríš, že v každej bolesti brata a sestry zanechal si úlomok z nástrojov tvojho umu­čenia. Máme ich hľadať s takou snahou a túžbou, ako sestra Helena hľadala kríž.

Pane Ježišu, daj nám pochopiť, že v každej bolesti bratov je čiastočka tvojho kríža. Treba ju preto povýšiť, objať, pobozkať a postaviť nad ňou chrám — teba!

Ak takto putujeme, ty nás pozdvihneš od týchto chu­dákov k trónu tvojho Božského Srdca. A tu sa oddá naozaj putovať!

ROZHODNUTIE

Budem objavovať kríž Spasiteľa v blížnych

Miriam Liptovská, Celý rok so svätými