Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Ponciána vysvätili roku 231 za rímskeho biskupa. Cisár Maximín ho roku 235 poslal spolu s kňazom Hypolitom na Sardíniu do vyhnanstva.

Tam sa zriekol svojho úradu a zomrel. Jeho telo je pochované na Kalixtovom cintoríne, Hypolitovo telo zase na cintoríne pri Tiburtínskej ceste. Oboch mučeníkov rímska cirkev uctievala už na začiatku 4. storočia.

Na dnešný deň nám Cirkev prekladá na meditáciu oslavnú reč na mučeníkov od svätého biskupa a mučeníka Cypriána

Akými chválami vás zahrnúť, statoční bratia?! Akým chválospevom zvelebiť pevnosť vášho srdca a vytrvalosť vo viere?! Vydržali ste to najtvrdšie mučenie až po dosiahnutie slávy a neustúpili ste pred mukami, ale muky ustúpili pred vami. Bolestiam neurobili koniec mučidlá, ale víťazné vence. Krvavé masakry trvali tak dlho nie preto, aby otriasli pevnou vierou, ale aby rýchlejšie poslali Božích ľudí (porov. 1Tim 6,11) k Pánovi.

Množstvo prítomných hľadelo s úžasom na nebeský zápas za Boha a duchovný boj za Krista, ako pevne stoja jeho služobníci a hovoria slobodne, s nenarušenou mysľou a božskou silou, zbavení síce svetských zbraní, ale vo viere ozbrojení zbraňami viery. Pri mučení boli statočnejší ako ich mučitelia a dobité a dotrhané údy zvíťazili nad bijúcimi a trhajúcimi pazúrmi.

Neochvejnú vieru nemohlo zlomiť ani dlhé a opakované zúrivé mučenie, hoci im vytŕhali vnútornosti a Božích služobníkov už nemučili údy, lež rany po nich. Tiekla krv, ktorá uhášala požiar prenasledovania a svojím slávnym prúdom udúšala pekelný plameň a oheň. Aké to bolo Pánovo divadlo, aké vznešené, aké veľkolepé, aká vzácna bola v Božích očiach prísaha a oddanosť jeho vojaka, ako sa píše v žalmoch, kde nám Duch Svätý hovorí a zároveň nás napomína: „V Božích očiach má veľkú cenu smrť jeho spravodlivých.“ (porov. Ž 116,15) Veľkú cenu má smrť, ktorá si za cenu svojej krvi kupuje nesmrteľnosť, ktorá dostáva za dokonalú čnosť Boží víťazný veniec.

Akú radosť tam mal Kristus, ako rád aj bojoval, aj zvíťazil v takých svojich služobníkoch. On, ochranca viery, ktorý dáva veriacim toľko, koľko sa kto odhodlá prijať. Bol pri svojom zápase a bojovníkov a obrancov svojho mena vzpružoval, posilňoval a nadchýnal. A ten, ktorý raz premohol smrť za nás, víťazí stále v nás.

Aká blahoslavená je naša Cirkev, keď ju takto osvecuje sláva Božej velebnosti, keď ju v našich časoch ožaruje slávna krv mučeníkov. Predtým bola v skutkoch bratov snehobiela, teraz sčervenala v krvi mučeníkov. Medzi jej kvetmi nechýbajú ani ľalie, ani ruže. Teraz nech všetci bojujú o najvyššiu hodnosť oboch vyznačení a prijmú buď bielu korunu za skutky, alebo purpurovú za utrpenie.

RESPONZÓRIUM

Keď v sile viery zápasíme, díva sa na nás Boh, dívajú sa anjeli, díva sa Kristus. * Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v prítomnosti Boha a od Krista dostať víťaznú korunu.

Napnime všetky svoje sily a bojujme statočne až do konca s čistým srdcom, s pevnou vierou a vytrvalou láskou. * Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v prítomnosti Boha a od Krista dostať víťaznú korunu.

Modlime sa.

Pane a Bože náš, prosíme ťa, daj, aby obdivuhodná statočnosť svätých mučeníkov Ponciána a Hypolita ustavične v nás rozmnožovala lásku k tebe a upevňovala svätú vieru. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.