Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Svätý Kajetán Thiene (da Thiene) patrí medzi popredných predstaviteľov katolíckej reformácie v 16. storočí.

Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Narodil sa v severotalianskom meste Vicenzi roku 1480. Po získaní základného vzdelania študoval právo v Padove, kde dosiahol doktorát práva roku 1504. V tom istom roku bol prijatý do duchovného stavu udelením tonzúry.

Roku 1506 prešiel do Ríma, kde sa stal úradníkom pápežskej kúrie. Istý čas zastával funkciu pápežského tajomníka a získal hodnosť apoštolského protonotára.

Kajetánovým ideálom nebola však úradnícka kariéra. Už vo Vicenzi začal vyvíjať apoštolát, ktorý v Ríme spojil s dobročinnosťou. Ako aktívny člen rímskeho oratória Božej lásky venoval svoj voľný čas službe biednym, zvlášť chorým. Chcel však slúžiť ľuďom čo najviac aj v duchovných potrebách. Preto myslel už dávno na kňazstvo, ale necítil sa dosť hodný prijať ho. Konečne po dlhšom odkladaní prijal v septembri 1516 kňazskú vysviacku.

Roku 1518 sa vrátil do rodnej Vicenzy, kde pracoval v charitatívnych združeniach. Z Vicenzy prešiel do Verony a odtiaľ roku 1520 do Benátok, kde založil nemocnicu pre nevyliečiteľne chorých.

Ale horlivý kňaz chcel urobiť viac. Videl, že renesančná Cirkev a najmä duchovenstvo potrebuje dôkladnú vnútornú obnovu. Preto prišiel roku 1523 do Ríma s úmyslom založiť združenie kňazov, ktorí by v chudobe, čistote a poslušnosti – tak ako rehoľníci – slúžili Bohu a dušiam. Jeho prvými spoločníkmi boli chietský biskup Giampiero Carafa, neskorší pápež Pavol IV., a ďalší dvaja kňazi. Vznikla tak rehoľná spoločnosť teatínov (z latinského názvu Chieti – Theate), nazývaná podľa zakladateľa aj Kajetáni.

Nové kňazské združenie sa usadilo najprv v Ríme, kde sa stalo strediskom cirkevnej reformy a živej kresťanskej nábožnosti. Pri tragickom plienení Ríma (Sacco di Roma) roku 1527 cisárski vojaci prepadli aj teatínov, pričom stýrali a uväznili Kajetána. Po prepustení z väzenia Kajetán odišiel do Benátok, kde založil nové teatínske komunity. Okrem apoštolátu a reformnej činnosti mladá rehoľa na pápežov pokyn pracovala aj na dôležitejšej úprave kňazského breviára a omšového misála. Na žiadosť veronského biskupa pôsobil Kajetán v rokoch 1531-32 vo Verone, pričom tam založil kláštor teatínskych kňazov.

Na priame želanie pápeža Klementa VII. odišiel Kajetán v lete 1533 do Neapola, kde s menšími prestávkami ostal až do konca života. Jeho kňazská a reformátorská horlivosť sa usilovala zachytiť v tomto meste všetky spoločenské vrstvy a všetky životné situácie. Kajetán privádzal ľud k hlbšej nábožnosti a ku kresťanskej mravnosti; odporúčal časté prijímanie Eucharistie, čo bola veľká zmena oproti dovtedajším zvyklostiam; zakladal ženské reformované kláštory; obraňoval vieru proti bludom, ktoré sa začali šíriť i v Taliansku; všestranne pomáhal chorým a chudobným. Jeho široko rozvetvený apoštolát sa opieral o hlboký duchovný život. Kajetán venoval niekoľko hodín denne modlitbe a dôsledne dodržiaval vo všetkých okolnostiach záväzky rehoľných sľubov, najmä evanjeliovú chudobu, proti ktorej sa toľko prehrešovalo renesančné duchovenstvo.

Kajetán Thiene zomrel 7. augusta 1547 v Neapole. Pochovali ho v tamojšom teatínskom kostole Santo Paolo Maggiore. Pápež Urban VIII. ho vyhlásil roku 1629 za blahoslaveného a pápež Klement X. roku 1671 za svätého.

ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991.

Od roku 1666 prišli Kajetáni aj do Prahy, kde v roku 1717 postavili Kostol sv. Kajetána a jeho socha sa nachádza aj na Karlovom moste.