Jer 26, 1-9, Mt 13,54-58
Na mojom prvom kňazskom pôsobisku som sa dozvedel priam šokujúcu správu.
Našťastie z histórie. Novobanský farský kostol bol Turkami premenený na maštaľ pre svoje kone a druhý Kostol sv. Alžbety využívali ako mešitu. (V tomto meste boli Turci v 16. a 17. storočí a v roku 1664 pri odchode ho zničili.) Ani sme to nejako nespomínali, lebo by to pohoršilo veriacich. Teraz, najmä svetobežníkov, ktorí vedia o situácii kostolov v Holandskú, Belgicku, či Francúzku, to už tak nešokuje.
Vedeli by ste si predstaviť, žeby tento náš kostol bol zrušený, znesvätený, či premenený na mešitu či maštaľ? Však vás to priam pohoršuje. A viete si predstaviť ako sa pohoršovali súčasníci Jeremiáša keď hovoril v mene Božom: Toto hovorí Pán: Ak ma nepočúvnete a nebudete žiť podľa môjho zákona, ktorý som vám dal, ak nebudete počúvať slová mojich služobníkov prorokov, ktorých vám neúnavne posielam, a vy ich neposlúchate, vydám tento dom ako Šílo a toto mesto vydám na potupenie všetkým národom zeme. Predpovedal skazu chrámu.
Aká bola reakcia, čo sa udialo? A keď Jeremiáš skončil všetko, čo mu Pán prikázal povedať všetkému ľudu, kňazi, proroci i ľud ho chytili a kričali: „Zomrieš! Prečo si prorokoval v Pánovom mene: ‚Tento dom bude ako Šílo a toto mesto spustne, lebo v ňom nebude obyvateľov?‘“ A všetok ľud sa v Pánovom dome zhŕkol proti Jeremiášovi.
Kedy sa toto môže stať tomuto kostolu? Mohla by to byť prírodná katastrofa, vojnová pohroma, alebo že sa o ten kotol nebude nik starať a schátra, alebo ho prevezme Islam, alebo nejaká sekta. Prvá časť tohto katastrofického scenára je nezávislá od náš veriacich, druhá je priamo závislá od nás. Ak nebude naša mládež, deti vedené k viere, tak nebude o kostol záujem a spustne. Pár veriacich ho nestačí udržiavať a nájdu si menšie priestory na stretávanie. Ako vidíte túto možnosť? Je reálna? Je prvý piatok koľko tu máme deti a mládeže? Stredná generácia žije dosť mimo sviatostného manželstva, ťažko bude viesť detí do kostola! Aj po stránke demografickej je to kritické. Máme každý rok približne o 10 pohrebov viac ako krstov. Aby spoločnosť mohla prežiť manželia musia mať 3-4 deti. Ináč vymiera.
Takže je to už dosť kritické s nami. Čo robiť? My čo sme tu nechceme vyháňať Pána Ježiša ako Nazaretčania. A to je najdôležitejšie. Prvý piatok je dňom pokánia, zmierenia a odprosovania. Na tom by sme mali stavať.
V úvode spomínanej Novej Bani si po rokoch kostoly, ktoré boli znesvätené opravili a opäť slúžili svojmu účelu. V čase keď som tam bol, farský život priam prekvital a kostoly boli využívané. Tak je tomu, ako viem, doteraz.
Čo sa bude diať s našim kostolom, kaplnkami? Záleží od veriacich. Teda od každého jedného z nás. Treba sa vyhnúť chybe Jeremiášových súčasníkov. Oni chodili do chrámu, veď tam ich prorok napomínal. Nežili však podľa vôle Božej! Miesto nápravy všetok ľud sa v Pánovom dome zhŕkol proti Jeremiášovi. Nezachránia nás kostoly, ani ich návšteva, ale život podľa vôle Božej.
Turzovka, 3.8.2018