Jer 13, 1-11, Mt 9,14-17

Niekedy stačí máličko, aby vznikol veľký efekt.

Nejde tu iba o typickú iskru, ktorá spôsobí výbuch plynu.

Tento rok je 100 rokov od konca prvej svetovej vojny, ktorá zúrila po celej Európe a rozšírila sa ďo sveta. Začalo to jednou vraždou. Zámienkou vojny sa totiž stal úspešný atentát na arcivojvodu a následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda. Následky: Vo vojne zomrelo najmenej 9 600 000 vojakov a 7 000 000 civilistov, zranených bolo vyše 20 000 000. Zomierali najmä vojaci, často veľmi mladí. Keď si všimneme pamätníky z vojen, u nás v prvej je omnoho viac padlých. Materiálne škody boli obrovské a azda ešte väčšie boli škody na ľudskej psychike najmä mladej generácie (vo vojne bojoval napríklad aj mladý Adolf Hitler, strojca druhej svetovej vojny.

Aj k dobrej veci stačí niekedy málo. Z malého zrniečka – kolektívu apoštolov vzišla obrovská cirkev. Predpovedal to Pán Ježiš dnešným podobenstvom: „Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli. Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch.“

Všetci sa musíme spojiť pre dobrý cieľ! Poznáte rozprávku o Dedkovi a repke. Ťahá dedko, babka, psík i mačka. Až musí prísť myška. Zmysel?

Mali by sa zjednotiť nepriatelia. Morózni starci (kdežeby mocný muž požiadal ženu o pomoc), pes s mačkou, mačka s myškou. Zmierenie v požiadaní – spolupráci.

Takto prekvasíme okolie, a neváhajme povedať, i svet. To je to tajomstvo zrnka dobra. Horčičné zrnko je malé slabé, ale vyrastie vo veľký ker, či strom.

A ešte jedno je potrebné!
Na stretnutí s mládežou sme hovorili o vplyve marxizmu (najsilnejší myšlienkový prúd XX. storočia) na modlitbu. Odstránil modlitbu. Človek to zvládne, ľudstvo má silu... Potom dopadne ako Jeremiášov opasok (1. čítanie). Jeremiáš urobil prorocké znamenie. Odložil opasok – v tom čase to bol symbol prestíže a mužnosti. Čo sa stalo? Ale opasok tak spráchnivel, že nebol na nič. Tento symbolický úkon chce poukázať na to, že národ i jednotlivec sú bez Božej pomoci slabí – spráchnivejú a je potrebná pomoc Božia, modlitba.

Kresťan by mal spojiť svoje úsilie so všetkými ľuďmi "dobej vôle" a s modlitbou – prosbou o pomoc Všemohúceho. Tak to robil Pán Ježiš i apoštoli, i všetci čo urobili veľa dobra vo svete.

Máme tu česť troškou sa pričiniť o dobro.

Turzovka - Dom sv. Jozefa, 30.8. 2018